Pôsobnosť Rady

Rada pre štátnu službu (ďalej len „rada“) ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán bola zriadená na ochranu princípov štátnej služby. Nie je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu, je kolektívnym orgánom a ako taký zodpovedá za svoju činnosť Národnej rade SR. Členovia rady sú štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii. Výkonom verejnej funkcie sa rozumie plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a je obsadzovaná na základe voľby alebo vymenovaním. Pôsobnosť rady je taxatívne vymedzená zákonom, rada môže svoju činnosť realizovať iba v jej rozsahu.

Výklad použitých pojmov:

nezávislý = nie je v stave alebo vo vzťahu závislosti od straníckej príslušnosti,
koordinačný = uvádzajúci do súladu, zabezpečujúci jednotný postup a spoluprácu jednotlivých zložiek niečoho,
monitorovací = vykonávajúci pravidelné sledovanie dodržiavania nastavených pravidiel,
orgán = oficiálne zariadenie (prípadne len oficiálne poverená osoba) majúce určitú funkciu a tvoriace časť väčšieho celku,
právnická osoba = organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu, vzniká na základe zákona alebo zápisom do príslušného registra a až dňom zapísania v príslušnom registri nadobúda právnu subjektivitu,
pôsobnosť = oblasť, v ktorej sa vykonáva činnosť, rozsah právomocí, príslušnosť po odbornej alebo vecnej stránke,
princípy štátnej služby = slúžia ako hodnotový rámec pre interpretáciu zákona, vymedzujú prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe a sú premietnuté do inštitútov a ustanovení zákona,
súčinnosť = spolupráca, spolupôsobenie, činnosť smerujúca k spoločnému cieľu, spoločná účasť na istej činnosti,
štátny zamestnanec vo verejnej funkcii = fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade bez určenia odboru štátnej služby na základe vymenovania vládou SR, prezidentom SR, predsedom Národnej rady SR, predsedom Ústavného súdu SR, prednostom obvodného úradu na návrh príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, zvolenia Národnou radou SR, poverenia prezidentom SR v dočasnej štátnej službe bez skúšobnej doby.

Pôsobnosť rady

1. Dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy a je preto nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém, aby zabezpečovala štátnym zamestnancom podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh štátnej služby.

Štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Princípy štátnej služby ponúkajú hodnotový rámec a východiská pre tvorbu konkrétnych ustanovení zákona o štátnej službe. Princípy štátnej služby sú premietnuté do inštitútov a ustanovení zákona o štátnej službe, vymedzujú najmä prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe.

Pod dohľadom sa vo všeobecnosti rozumie pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. Rada v zmysle zákona o štátnej službe vykonáva dohľad jednak nad dodržiavaním princípov štátnej služby a jednak nad dodržiavaním Etického kódexu štátneho zamestnanca. Rada prostredníctvom inštitútu súčinnosti môže realizovať výkon dohľadu formou:

dohľadu na mieste - teda získavaním dokumentov a informácií spravidla priamo u dohliadaného služobného úradu alebo od jeho zamestnancov a následným vyhodnocovaním takto získaných informácií a dokumentov,
dohľadu na diaľku – teda získavaním a vyhodnocovaním dokumentov a informácií o dohliadanom služobnom úrade na základe písomného vyžiadania podkladov predkladaných dohliadaným služobným úradom alebo jeho zamestnancov.

Rada v súvislosti s výkonom dohľadu je oprávnená žiadať od dohliadaného služobného úradu a jeho zamestnancov, aby mu v určenej lehote poskytli:

písomnosti a informácie potrebné na účely dohľadu,
vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom.

2. Vyjadrovanie k výsledku kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov, proti ktorému bola vznesená námietka

Kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, vykonáva tento služobný úrad. Kontrolu môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

Ak služobný úrad, ktorým je

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky,
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a krajská prokuratúra,
Kancelária verejného ochrancu práv a
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

3. Vypracovávanie a predkladanie správy o stave a vývoji štátnej služby za predchádzajúci kalendárny rok Národnej rade SR

Vzhľadom na to, že členov rady volí a odvoláva Národná rada SR a rada jej za svoju činnosť zodpovedá, zákon o štátnej službe rade ukladá povinnosť každoročne vypracovať a predložiť Národnej rade SR správu o stave a vývoji štátnej služby za predchádzajúci rok. Správa by mala vychádzať z činnosti rady, z prieskumov realizovaných radou, z poznatkov získaných pri výkone dohľadu nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca, z poznatkov získaných pri vybavovaní podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov týkajúcich sa porušení princípov štátnej služby služobným úradom a iných relevantných dát a informácií.

4. Vypracovanie návrhu Etického kódexu štátneho zamestnanca

Etický kódex je jedným z najvýznamnejších spôsobov vnášania etiky do každodenného života a usmerňovania správania sa ľudí, sú to vlastne základné pravidlá slušného správania a keďže tie sú v každej profesii iné, mení sa podľa profesie aj etický kódex. Mal by vystihovať špecifiká jednotlivých profesií a teda vychádzať z potrieb profesie, pre ktorú bol ustanovený.

Pokiaľ ide o Etický kódex štátneho zamestnanca, ten by mal popísať očakávané správanie štátneho zamestnanca a mechanizmy, ako sa bude uplatňovať pri plnení úloh vyplývajúcich z výkonu štátnej služby. Štátnozamestnanecké vzťahy v štátnej službe predstavujú osobitnú skupinu právnych vzťahov, ktorá má v sústave právnych vzťahov účasti občanov v pracovnom procese autonómne, nezávislé postavenie. V porovnaní s ostatnými zamestnaneckými vzťahmi sa v nich objavujú určité osobitosti a špecifiká. Je to dané tým, že štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu, je činnosť, ktorou štátny zamestnanec plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitosti v služobnom úrade a ktorá zahŕňa najmä riadenie, rozhodovanie, kontrolu, dozor alebo inšpekciu, vnútorný audit alebo vládny audit, odbornú prípravu rozhodnutí, právne zastupovanie, odbornú prípravu návrhov zákonov, odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov a odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí. Pri vypracovaní Etického kódexu štátneho zamestnanca je potrebné zohľadniť tieto osobitosti a zamerať sa najmä na také hodnoty ako je služba verejnému záujmu, rešpektovanie ústavy a zákonov, otvorenosť a transparentnosť, nestraníckosť a nezávislosť, sebazdokonaľovanie a profesionalitu.

Úlohou rady je vypracovať taký Etický kódex štátneho zamestnanca, v ktorom budú morálne povinnosti formulované jasne a zreteľne tak, aby každý štátny zamestnanec pochopil, čo sa od neho vyžaduje, aké základné pravidlá správania je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, so svojimi predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

Úlohou rady však nie je len formálne vypracovanie Etického kódexu štátneho zamestnanca, ale rada by sa mala zasadzovať aj o jeho zavedenie a presadenie do každodenného života štátneho zamestnanca. Všetci štátni zamestnanci si musia byť vedomí svojich morálnych povinností a dôsledkov ich nedodržiavania.

Etický kódex štátneho zamestnanca by mal byť, ako všeobecne záväzná právna norma, verejne prístupný, zrozumiteľný, jednoznačný a kontrolovateľný verejnosťou. Takto vypracovaný Etický kódex štátneho zamestnanca rada predkladá Úradu vlády SR.

Návrh Etického kódexu vypracovaného radou a viac informácií o etike nájdete na adrese: /data/files/7010_ek-final.pdf.

5. Odborné štúdie k aplikovaniu princípov štátnej služby a ustanovení obsiahnutých v Etickom kódexe štátneho zamestnanca

Princípy štátnej služby nie sú v zákone o štátnej službe novým prvkom. Prvýkrát sa objavili už v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, s niektorými obmenami boli obsiahnuté aj v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa napokon ich počet rozšíril zo šiestich na deväť. Vzhľadom na to, že princípy slúžia ako hodnotový rámec pre interpretáciu zákona, jeho tvorcovia považovali za vhodné včleniť ich priamo do úvodných článkov zákona.

V tejto oblasti sa vytvára pre radu široké pole pôsobnosti, pretože princípy štátnej služby sú síce premietnuté do inštitútov a ustanovení zákona o štátnej službe a vymedzujú spôsob prijímania štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe, avšak ich aplikácia v praxi závisí od ich správneho pochopenia či nepochopenia samotnými štátnymi zamestnancami. Preto je úlohou rady práve odbornými štúdiami k aplikovaniu princípov štátnej služby prispieť k jednotnému uplatňovaniu princípov štátnej služby vo všetkých služobných úradoch.

Podobne rada vypracúva odborné štúdie v oblasti etiky.

6. Návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby

Legislatíva upravujúca výkon štátnej služby:

V prípade, že Rada bude v rámci svojej činnosti konfrontovaná so situáciou, že vyššie uvedené právne predpisy spôsobujú problémy v aplikačnej praxi, vypracuje návrh legislatívnej zmeny a predloží ho úradu vlády.

7. Písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom

Podnetom sa rozumie písomné podanie občana alebo štátneho zamestnanca, ktoré svojím obsahom poukazuje na porušenie princípov štátnej služby služobným úradom. O tom, či je podanie podnetom, rozhodne rada na rokovaní.

Podnet občana

Písomné podanie občana sa považuje za podnet v prípade ak

smeruje voči služobnému úradu v zmysle zákona o štátnej službe,
týka sa porušenia niektorého z princípov štátnej služby zo strany služobného úradu vo vzťahu k občanovi.

Ak obsah podania poukazuje na iné protiprávne konanie, rada odstúpi takéto podanie na vybavenie vecne príslušnému orgánu.

Podnet štátneho zamestnanca

Písomné podanie štátneho zamestnanca sa považuje za podnet ak

smeruje voči konkrétnemu služobnému úradu,
z jeho obsahu vyplýva, na porušenie ktorého princípu štátnej služby štátny zamestnanec upozorňuje,
štátny zamestnanec v podaní uvedie skutočnosti preukázateľné jemu dostupnými písomnými podkladmi,
štátny zamestnanec vo veciach vykonávania štátnej služby ( ak sa domnieva, že boli porušené jeho práva podľa zákona o štátnej službe, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov) využil možnosť podania sťažnosti podľa ustanovenia § 116 zákona o štátnej službe a s jej vybavením nebol spokojný.

8. Odporúčanie služobnému úradu na prijatie nápravného opatrenia, ak zistí porušenie princípov štátnej služby

Nápravným opatrením sa rozumie opatrenie, ktoré by mal služobný úrad prijať za účelom odstránenia príčin porušenia princípov štátnej služby tak, aby sa predišlo jeho opätovnému výskytu.

Odporúčanie rady nie je pre služobný úrad záväzné, môže však slúžiť štátnemu zamestnancovi v prípade súdneho sporu ako podporný dôkazový materiál.

Rada o svojom zistení a odporúčaní nápravného opatrenia bezodkladne písomne upovedomí úrad vlády.

9. Prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu.

Najvyšším služobným úradom je v zmysle zákona o štátnej službe služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

Prešetrovanie výpovede sa teda týka výpovedí štátnych zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sú:

Služobné úrady sú povinné poskytovať rade súčinnosť pri získavaní údajov a dôkazov potrebných pre prešetrenie výpovede, sú povinné na základe výzvy oznámiť rade skutočnosti, ktoré majú význam pre objektívny výkon prešetrovacej činnosti a vypracovanie stanoviska.

Dátum poslednej aktualizácie: 18.02.2019 19267