Legislatíva

Zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 114/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 136/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 128/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do registra výberových konaní, do registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 127/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 126/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vzdelávaní štátnych zamestnancov
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 302/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady systemizácie štátnozamestnaneckých miest
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2018
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 358/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z.z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 504/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 136/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 505/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest a o oznamovacej povinnosti služobného úradu
Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 507/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 127/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach
Novelizačný zákon - zákon č. 470/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Novelizačný zákon - zákon č. 126/2020 z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – čl. II
Legislatívne zmeny zákona o štátnej službe v roku 2020
Zákon č. 186/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Metodické usmernenia

Legislatívna činnosť Rady pre štátnu službu

Nepriame novely zákona o štátnej službe

Právne postavenie Rady pre štátnu službu a aplikácia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov Radou pre štátnu službu v praxi

Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“) bola zriadená podľa § 12 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“)ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Nie je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu, je kolektívnym orgánom a ako taký zodpovedá za svoju činnosť Národnej rade SR. Členovia Rady sú štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii, pričom výkonom verejnej funkcie sa rozumie plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a je obsadzovaná na základe voľby alebo vymenovaním. Pôsobnosť Rady je taxatívne vymedzená zákonom, Rada môže svoju činnosť realizovať iba v jej rozsahu. Zákon o štátnej službe nepriznáva Rade právnu subjektivitu ani právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

V zmysle organizačného poriadku Úradu vlády Slovenskej republiky - základného vnútorného organizačného predpisu Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), ktorýustanovuje vnútornú organizačnú štruktúru úradu vlády, podrobnejšie vymedzenie úloh a vzájomné vzťahy organizačných útvarov úradu vlády, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov, má Rada v organizačnej štruktúre úradu vlády osobitné postavenie, nepatrí medzi odborné útvary úradu vlády, neplní úlohy zákonom o štátnej službe zverené úradu vlády a úrad vlády nie je oprávnený zasahovať do činnosti Rady. Podľa § 14 ods. 7 zákona o štátnej službe úrad vlády iba zabezpečuje technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činností Rady.

Podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 uvedeného zákona.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o slobode informácií Rada pre štátnu službu nie je podľa tohto zákona osobou povinnou sprístupňovať informácie, a to z nasledovných dôvodov:

Rada pre štátnu službu

nie je štátnym orgánom, nakoľko

nemá mocensko-politický charakter
členovia Rady pre štátnu službu nie sú politickými nominantmi
nemá zákonodarnú, výkonnú ani súdnu moc

Štátne orgány sú podľa právnej teórie základnou a rozhodujúcou zložkou štátneho mechanizmu a sú vybavené:

právomocou = spôsobilosťou vydávať či už normatívne alebo individuálne právne akty,
pôsobnosťou = kompetenciou na výkon právomoci v objektívnym právom určenom priestore spoločenských vzťahov a
štátnou mocou = spoločenskou sila, ktorá hrozbou, resp. použitím donútenia zabezpečuje sformovanie, upevnenie a ochranu ekonomických, sociálnych, politických, kultúrnych a ostatných spoločenských vzťahov podľa potrieb a v záujme nositeľa štátnej moci.

Jedným z klasifikačných kritérií je aj členenie štátnych orgánov podľa druhu ich právomocí na

ústavodarné a zákonodarné – napr. parlament ( Národná rada Slovenskej republiky NR SR)
výkonné – napr. vláda =exekutíva (Vláda SR) a hlava štátu (Prezident SR)
súdne – napr. súdy jednotlivých inštancií (Okresný súd, Krajský súd...)
kontrolné a dozorné – napr. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), Obchodná Inšpekcia SR...

Rada pre štátnu službu nie je právnická osoba a nemá právnu subjektivitu, nakoľko nevykazuje základné znaky právnickej osoby, a to

právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu,
právnická osoba je evidovaná na Štatistickom úrade SR a má pridelené IČO
právnická osoba je spôsobilá mať práva a povinnosti, resp. byť nositeľom práv a povinností (pasívna stránka)
právnická osoba je spôsobilá na právne konanie, resp. spôsobilá na právne úkony (aktívna stránka), čiže je spôsobilá vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Rada pre štátnu službu

nie je právnickou osobou, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, nevydáva rozhodnutia, iba stanoviská a v rámci nich odporúčania,
nie je právnickou osobou zriadenou zákonom a právnickou osobou zriadenou štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona, zákon o štátnej službe nezriadil Radu pre štátnu službu ako právnickú osobu, ale iba ako koordinačný a monitorovací orgán,
nie je právnickou osobou založenou povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 uvedeného zákona.

Rada pre štátnu službu nie je ani orgánom verejnej moci, nakoľko, podľa právnej teórie a taktiež rozhodnutia Ústavného súdu ČSFR č. I. ÚS 191/92, o ktoré sa Ústavný súd SR opiera vo viacerých svojich rozhodnutiach, verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, pričom kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné.

Rada pre štátnu službu toto kritérium nespĺňa, zákon o štátnej službe, ktorým bola zriadená, jej rozhodovaciu právomoc nepriznáva a jej stanoviská k porušeniu princípov štátnej služby a následné návrhy na nápravné opatrenia majú odporúčací charakter a nie sú štátnou mocou vynútiteľné. Rada o svojom zistení v prípade porušenia princípov štátnej služby alebo porušenia Etického kódexu štátneho zamestnanca v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. h) bezodkladne písomne upovedomuje úrad vlády, ktorý v rámci svojej kompetencie v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe môže na základe upovedomenia Rady vykonať v služobnom úrade kontrolu a vyvodiť z nej relevantné konzekvencie.

Orgánmi verejnej moci sú orgány zriadené na základe Ústavy Slovenskej republiky:

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR)
Prezident Slovenskej republiky
Vláda Slovenskej republiky
Národná banka Slovenska (NBS)
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ)
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR)
Prokuratúra Slovenskej republiky
Verejný ochranca práv
Súdna rada Slovenskej republiky

Ďalšími orgánmi verejnej moci sú

Spravodajské služby
Orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv
Orgány v podriadenosti ústredných orgánov štátnej správy
Štátne fondy
Neštátne účelové fondy
Právnické osoby konajúce vo verejnom záujme

Rada pre štátnu službu nepatrí ani do jednej vyššie uvedenej skupiny orgánov verejnej moci.

Napriek tomu, že Rada nie je v zmysle zákona o slobode informácií povinnou osobou, nemá záujem na utajovaní informácií o svojej činnosti a neinformovanosti verejnosti, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že Rada zverejňuje a tým sprístupňuje informácie o svojej činnosti na webovej stránke Rady, a to aj vrátane niektorých informácií stanovených na zverejnenie povinnými osobami v ustanovení § 5 predmetného zákona o slobode informácií.

Zásadná pripomienka Úradu vlády SR k Návrhu opatrení akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám v súvislosti s priznaním právnej subjektivity Rady pre štátnu službu

K bodu II. Návrh opatrení akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám (1. Všeobecné úlohy) k úlohe B.8 – Účinné vymáhanie princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca, popis úlohy: „Novelizácia zákona o štátnej službe a doplnenie ustanovenia o priznaní právnej subjektivity a s tým súvisiacich kompetencií. Vo veciach ktoré sa týkajú porušení princípov štátnej služby alebo porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca priznať Rade rozhodovaciu právomoc a možnosť ukladať nápravné opatrenia, ktoré budú pre relevantný služobný úrad záväzné“, uplatňujeme zásadnú pripomienku: Nesúhlasíme s formuláciou znenia úlohy B.8 a žiadame jej vypustenie.

Odôvodnenie: Zásadne nesúhlasíme so znením návrhu opatrenia k úlohe B.8, ktorý spočíva v priznaní právnej subjektivity a s tým súvisiacich kompetencií Rady pre štátnu službu, ktoré zahŕňajú rozhodovaciu právomoc a možnosť ukladať nápravné opatrenia. Uvedený návrh opatrenia nebol konzultovaný s gestorom právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov a zároveň ústredným orgánom štátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy a právne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorým je Úrad vlády Slovenskej republiky. Rada pre štátnu službu bola zriadená zákonom č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), má postavenie nezávislého, koordinačného a monitorovacieho orgánu a bola zriadená na ochranu princípov štátnej služby. Nie je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu. Technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činnosti Rady pre štátnu službu zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky. Návrh na priznanie právnej subjektivity a s tým súvisiacich kompetencií nie je žiadnym spôsobom v predloženom návrhu odôvodnený. Z navrhovaného znenia nie je zrejmé , aký je zámer tejto úpravy, navrhovaná právna úprava sa javí ako nadbytočná aj vo vzťahu ku kompetenciám a kontrolnej činnosti Úradu vlády SR, nakoľko kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, Úrad vlády SR. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na výrazný dopad na štátny rozpočet a verejné financie v prípade, ak by sa menilo právne postavenie Rady pre štátnu službu a jej kompetencie. Z uvedeného dôvodu žiadame o vypustenie úlohy B.8 v predloženom návrhu.

Dátum poslednej aktualizácie: 16.05.2023 18924