Podnet štátneho zamestnanca, ktorým upozornil na podozrenie z porušenia princípu transparentného a rovnakého odmeňovania podľa čl. 7 a princípu rovnakého zaobchádzania podľa čl. 9 zákona o štátnej službe

Kľúčové slová: služobná prax, služobné voľno, zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch, rovnaké odmeňovanie
 
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní podnetu štátneho zamestnanca (ďalej len „oznamovateľ“) na základe vykonania dohľadu nezistila porušenie princípu transparentného a rovnakého odmeňovania podľa čl. 7 a princípu rovnakého zaobchádzania podľa čl. 9 zákona o štátnej službe služobným úradom.

Odôvodnenie

Oznamovateľ vo svojom podnete namietal systematické porušovanie princípu transparentného a rovnakého odmeňovania a princípu rovnakého zaobchádzania z dôvodu, že podľa jeho názoru sú ustanovenia zákona o štátnej službe nespravodlivé a diskriminačné, keďže neumožňujú započítať služobnú prax štátnych zamestnancov nadobudnutú počas ich pôsobenia v medzinárodnej organizácií v období služobného voľna. Taktiež vyslovil názor, že sa okrem zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon) porušujú aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky ohľadom nediskriminácie.
Vo svojom podnete oznamovateľ:
  1. žiadal započítanie 10 rokov odpracovaných na základe nominácie vlády SR v medzinárodnej organizácií do služobnej praxe a dorovnanie platu a iných náležitostí spojených s odpracovanými rokmi
  2. očakával doplnenie zákona o štátnej službe alebo vydanie jednoznačného vykonávacieho predpisu tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k uvedenej diskriminácií štátnych zamestnancov pracujúcich pre medzinárodné organizácie alebo európske inštitúcie.

K bodu 1

Oznamovateľ v podnete uviedol, že v roku 2011 ho Slovenská republika oficiálne nominovala za kandidáta na funkciu generálneho tajomníka medzinárodnej organizácie so sídlom v Bruseli a členské štáty organizácie ho konsenzom zvolili do čela tejto organizácie. Na obdobie výkonu tejto funkcie požiadal oznamovateľ služobný úrad o dlhodobé služobné voľno, ktoré mu bolo zo strany služobného úradu poskytnuté. V roku 2016 bol potvrdený vo funkcii na ďalšie päťročné funkčné obdobie a opäť mu služobný úrad služobné voľno poskytol.
 
Vo februári 2022 po návrate do SR oznamovateľovi služobný úrad na základe jeho žiadosti ohľadom započítania služobnej praxe počas pôsobenia v medzinárodnej organizácií od 1.1.2012 do 31.12.2021, oznámil, že príslušné právne predpisy SR (ustanovenia § 128 v spojení s § 185 ods. 1 a § 191 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožňujú, aby sa do dĺžky jeho služobnej praxe započítal čas čerpania služobného voľna od 1.1.2012 do 31.12.2021.
 
Túto skutočnosť oznamovateľ považuje za diskrimináciu a porušenie princípov štátnej služby SR. Počas 10 rokov v riadiacej funkcii v medzinárodnej organizácií na základe nominácie vlády SR, získal skúsenosti a zručnosti minimálne porovnateľné s tými štátnymi zamestnancami, ktorí v uplynulom desaťročnom období pokračovali v štátnej službe v služobnom úrade. V dôsledku aplikácie nového zákona o štátnej službe vo jeho špecifickom prípade má dochádzať k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, pretože individuálne skúsenosti a zručnosti štátneho zamestnanca získané počas služobnej praxe sú hlavným dôvodom pre zvyšovanie platu podľa platovej tabuľky.
 
Rada preskúmavala podnet z pohľadu dvoch právnych predpisov, a to jednak z pohľadu zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v čase poskytnutia služobného voľna ( ďalej len „pôvodný zákon o štátnej službe“) a jednak z pohľadu zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový zákon o štátnej službe“) a na základe toho po preskúmaní všetkých relevantných skutočností k vyššie uvedenému, uviedla:
 
Služobný úrad pri poskytovaní služobného voľna postupoval na základe vtedy platného, teda pôvodného zákona o štátnej službe, ktorý v zmysle ustanovenia § 69 ods. 6 umožňoval služobnému úradu štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácií alebo v rámci projektu Európskej únie. Podľa ods. 8 uvedeného ustanovenia za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat. Takéto služobné voľno za účelom pôsobenia v medzinárodnej organizácii na základe písomnej žiadosti oznamovateľa poskytol služobný úrad dvakrát, t. j v roku 2011 a 2016.
Inštitút služobného voľna však nie je možné zamieňať či stotožňovať s inštitútom dočasného vyslania, ktorý upravovalo ustanovenie § 40 pôvodného zákona o štátnej službe, a to tak, že štátneho zamestnanca bolo možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania bola spravidla tri roky a predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca bolo možné len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
 
Vzhľadom na to, že oznamovateľ v súvislosti s pôsobením v medzinárodnej organizácii písomne požiadal služobný úrad o poskytnutie služobného voľna bez nároku na funkčný plat v zmysle ustanovenia § 69 ods. 6 pôvodného zákona o štátnej službe, nie je možné toto jeho pôsobenie v medzinárodnej organizácii považovať za dočasné vyslanie v zmysle ustanovenia § 40 pôvodného zákona o štátnej službe.
 
V zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 písm. b) pôvodného zákona o štátnej službe sa do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca započítaval čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. d).
Rada skonštatovala, že nakoľko pôsobenie oznamovateľa v medzinárodnej organizácii nie je možné považovať za dočasné vyslanie, ale za poskytnutie služobného voľna na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácií alebo v rámci projektu Európskej únie, nemohol byť oznamovateľovi tento čas započítaný do služobnej praxe a služobný úrad postupoval správne.
Rada sa v tomto bode stotožnila s názorom služobného úradu, že ustanovenia § 128 v spojení s § 185 ods. 1 a § 191 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňujú, aby sa do dĺžky služobnej praxe započítal aj čas čerpania služobného voľna od 1.1.2012 do 31.12.2021.
 
Postup služobného úradu v súvislosti s nezapočítaním času pôsobenia oznamovateľa v medzinárodnej organizácií na základe nominácie vlády SR do služobnej praxe a dorovnanie platu a iných náležitostí spojených s odpracovanými rokmi považovala Rada za postup v súlade s ustanoveniami pôvodného ako aj s ustanoveniami nového zákona o štátnej službe. Na základe uvedeného Rada v súvislosti s princípom transparentného a rovnakého odmeňovania podľa čl. 7 zákona o štátnej službe, ktorý ukladá pri odmeňovaní štátneho zamestnanca povinnosť rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom skonštatovala, že konaním služobného úradu k porušeniu uvedeného princípu nedošlo.

K bodu 2

Pokiaľ ide o podozrenie oznamovateľa, že „v dôsledku aplikácie nového zákona o štátnej službe v jeho špecifickom prípade má dochádzať k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, pretože individuálne skúsenosti a zručnosti štátneho zamestnanca získané počas služobnej praxe sú hlavným dôvodom pre zvyšovanie platu podľa platovej tabuľky“ a z toho vyplývajúcej požiadavky na doplnenie zákona o štátnej službe alebo vydanie jednoznačného vykonávacieho predpisu tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k uvedenej diskriminácií štátnych zamestnancov pracujúcich pre medzinárodné organizácie alebo európske inštitúcie, Rada uviedla nasledovné:
 
Podľa princípu rovnakého zaobchádzania služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva. Na uvedený princíp nadväzuje ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktoré upravuje zákaz diskriminácie a ukladá služobnému úradu povinnosť zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
 
V ustanovení § 6 antidiskriminačného zákona upravujúceho aplikáciu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch sa uvádza, že:
  • v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
  • zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami fyzických osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach
a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,
b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,
c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania (ďalej len „odborné vzdelávanie“) alebo
d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.
Rada má za to, že nový zákon o štátnej službe vrátane v ňom zakotvených princípov štátnej služby vyššie uvedeným ustanoveniam antidiskriminačného zákona neodporuje.
 
Vzhľadom na to, že služobný úrad poskytuje služobné voľno štátnemu zamestnancovi nielen na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie v zmysle ustanovenia § 102 ods. 6, ale v zmysle ustanovenia § 102 ods. 1 zákona o štátnej službe aj štátnemu zamestnancovi
  • na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,
  • na výkon funkcie v odborovom orgáne,
  • ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona alebo
  • podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,
  • počas účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce
  • Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie
  • a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti
  • v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja; služobné
  • voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov alebo
  • ktorý požiada o poskytnutie služobného voľna podľa § 103,
 
nepovažuje Rada ustanovenia zákona o štátnej službe za nespravodlivé a diskriminačné ak neumožňujú započítať služobnú prax štátnych zamestnancov nadobudnutú počas ich pôsobenia v medzinárodnej organizácií v období služobného voľna. Naopak, za diskriminačné a tiež za rozpor s princípom rovnakého zaobchádzania by, z pohľadu Rady, bolo možné považovať práve také ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré by v prípade štátnych zamestnancov pracujúcich pre medzinárodné organizácie alebo európske inštitúcie na základe poskytnutia dlhodobého služobného voľna započítanie tohto času do služobnej praxe umožňovali a v ostatných prípadoch poskytnutia služobného voľna by započítanie služobnej praxe nebolo možné.
 
Na základe vyššie uvedeného Rada dospela k názoru, že aplikáciou nového zákona k oznamovateľom namietanému porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania podľa čl. 9 zákona o štátnej službe ani k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedochádza a z tohto dôvodu Rada doplnenie zákona o štátnej službe alebo vydanie osobitného vykonávacieho predpisu nepovažuje za potrebné.
  19943