Podnet 25/2019: služobné hodnotenie, efektívne riadenie, mobbing, bossing

Podnet, ktorým štátny zamestnanec namietal proces a výsledok služobného hodnotenia, vybavenie sťažnosti na hodnotiteľa, neodôvodnenosť disciplinárneho konania a časté a neopodstatnené zmeny opisu štátnozamestnaneckého miesta.
 
Kľúčové slová: služobné hodnotenie, námietka voči služobnému hodnoteniu, efektívne riadenie, vedúci štátny zamestnanec, šikana, mobbing, bossing, disciplinárna zodpovednosť
 
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe) je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní písomnosti oznamovateľky označenej ako „Podnet pre porušenie princípov štátnej služby“ nezistila v danom prípade porušenie princípov štátnej služby.
 
Predmetom podnetu boli udalosti odvíjajúce sa od služobného hodnotenia oznamovateľky za kalendárny rok 2017. Oznamovateľka namietala:
1. Proces služobného hodnotenia.
2. Výsledky služobného hodnotenia.
3. Vybavenie sťažnosti na hodnotiteľa.
4. Neodôvodnenosť disciplinárneho konania vedeného voči oznamovateľke.
5. Časté a neopodstatnené zmeny opisu štátnozamestnaneckého miesta.
 
K bodu 1 - Proces služobného hodnotenia
Hodnotiaci rozhovor s vedúcim štátnym zamestnancom oznamovateľky (ďalej len „hodnotiteľ“) sa uskutočnil 26.1.2018. V uvedenom hodnotení oznamovateľka získala 73 bodov, čiže bola hodnotená na hornej hranici hodnotenia „štandardné výsledky“.
Oznamovateľka po oboznámení sa s výsledkami hodnotenia priamo na formulári služobného hodnotenia uviedla: „Beriem na vedomie, nesúhlasím s uvedeným rozhodnutím. V prípade potreby som pripravená aj na zdôvodnenie“.
Čo sa týka priebehu hodnotenia, podľa vyjadrení hodnotiteľa pri uskutočňovaní služobného hodnotenia všetkým jeho podriadeným štátnym zamestnancom osobitne explicitne oznámil, že môžu vyjadriť svoj názor i komentár k hodnoteniu. Hodnotiteľ ďalej uviedol, že od oznamovateľky v rozhodnom čase nedostal žiadne ústne ani písomné zdôvodnenie nesúhlasu so služobným hodnotením. Zároveň uviedol, že o výsledku hodnotenia ústne informoval svojho priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca, generálneho riaditeľa sekcie.
Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky Úradu vlády Slovenskej republiky č. 136/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení (ďalej len „vyhláška“) štandardné výsledky v služobnom hodnotení „zodpovedajú dobrému vykonávaniu štátnej služby hodnoteným štátnym zamestnancom. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu dôkladne, presne, svedomito a dokáže plniť aj náročnejšie úlohy. Výstupy jeho práce sú dobre využiteľné. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu zodpovedne a samostatne, pomoc alebo usmernenie potrebuje zriedkavo. U hodnoteného štátneho zamestnanca sa môžu vyskytovať drobné nedostatky alebo chyby, ktoré štátny zamestnanec vie odstrániť, poučiť sa z nich a neopakovať ich. Štátny zamestnanec vykonávaním štátnej služby prispieva k plynulému plneniu činností organizačného útvaru."
V zmysle § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe v súvislosti s vykonávaním služobného hodnotenia má hodnotený štátny zamestnanec právo písomne, v lehote 3 pracovných dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením, namietnuť výsledok služobného hodnotenia prostredníctvom právneho inštitútu námietky.
Rada po preskúmaní oznamovateľkou zaslanej dokumentácie požiadala služobný úrad o súčinnosť a jeho vyjadrenie k predmetnej veci.
V odpovedi služobný úrad zastával názor, že oznamovateľka svoje právo podať voči služobnému hodnoteniu v zákonnej lehote nevyužila. V zmysle dikcie citovaného ustanovenia zákona o štátnej službe totiž musí byť z písomne podanej námietky štátneho zamestnanca zrejmé, aké skutočnosti nachádzajúce sa v služobnom hodnotení sú dotknutým štátnym zamestnancom namietané, ako aj samotný rozsah, v akom sa služobné hodnotenie namieta. Uvedené obsahové náležitosti námietky štátneho zamestnanca sú nevyhnutné najmä z toho dôvodu, aby samotný hodnotiteľ vedel, s čím konkrétne štátny zamestnanec nesúhlasí a aby vedel uvedenú argumentáciu štátneho zamestnanca posúdiť a následne postupovať niektorým zo spôsobov ustanovených v § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe.
Služobný úrad ďalej uviedol, že samotnú námietku voči služobnému hodnoteniu, ktorá spĺňala formálnu požiadavku uvedenia dôvodov, pre ktoré so služobným hodnotením nesúhlasí, oznamovateľka písomne uplatnila oneskorene, až dňa 28. februára 2018, t. j. po viac ako mesiaci odo dňa oboznámenia so služobným hodnotením.
Rada sa zaoberala v tejto súvislosti právnou otázkou, na ktorej stojí posúdenie porušenia princípu zákonnosti pri služobnom hodnotení oznamovateľky, či možno, v zmysle zákona o štátnej službe, vyjadrenie oznamovateľky na hodnotiacim formulári chápať ako námietku voči služobnému hodnoteniu podľa § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe.
Z materiálov poskytnutých služobným úradom vyplynulo, že oznamovateľka sa s touto otázkou obrátila na sekciu štátnej služby a verejnej služby Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestora zákona o štátnej službe, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že písomné vyjadrenie oznamovateľky nachádzajúce sa na predmetnom formulári služobného hodnotenia nemožno považovať za námietku proti služobnému hodnoteniu tak, ako ju predpokladá zákon o štátnej službe, a to z dôvodu, že z obsahu predmetného vyjadrenia nie je zrejmé, proti akým skutočnostiam uvedeným v služobnom hodnotení smeruje. Zákon o štátnej službe túto skutočnosť vyžaduje z dôvodu, aby hodnotiteľ mohol námietku posúdiť a v prípade, že jej nevyhovie v plnom rozsahu, predložiť ju na posúdenie priamemu nadriadenému vedúcemu zamestnancovi.
Tým, že námietka bola podaná formálne závadným spôsobom, jej obsahová časť sa stala pre účely namietania služobného hodnotenia bezpredmetnou.
Rada sa s týmto názorom stotožnila a na základe toho zhodnotila, že služobný úrad pri posudzovaní písomného vyjadrenia oznamovateľky na hodnotiacom formulári postupoval správne a princíp zákonnosti neporušil. Rovnako nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, keďže nebola preukázaná diskriminácia pri služobnom hodnotení.
 
K bodu 2 - Výsledky služobného hodnotenia
Pokiaľ ide o posúdenie obsahu služobného hodnotenia, Rade neprislúcha právomoc hodnotiť meritum (jadro) služobného hodnotenia (teda ako a prečo hodnotiteľ hodnotil oznamovateľku práve spôsobom akým hodnotil). Na tento účel slúži inštitút námietky voči služobnému hodnoteniu. Ale vzhľadom na to, že oznamovateľka uviedla, že pri hodnotení bol porušený princíp zákonnosti a rovnakého zaobchádzania, Rada preskúmavala, či nedošlo k porušeniu týchto princípov, pričom vychádzala z platnej legislatívy, vyjadrenia oznamovateľky, ako aj vyjadrenia jej hodnotiteľa.
Podľa názoru hodnotiteľa hodnotenie zodpovedalo vyššie uvedenému opisu štandardných výsledkov služobného hodnotenia.
V rámci hodnotiaceho rozhovoru hodnotiteľ pri hodnotení odborných vedomostí oznamovateľky uviedol viaceré hodnotenia opisujúce stav v tejto hodnotenej oblasti. Hodnotiteľ okrem iného v rámci hodnotiaceho rozhovoru uviedol, že oznamovateľkou spracúvané záznamy, správy a podkladové materiály sú odovzdávané s občasnými chybami, pričom zároveň uviedol, že oznamovateľka by sa uvedenému mohla vyhnúť pri väčšej pozornosti a opakovanom prečítaní dokumentu. Hodnotiteľ apeloval na väčšiu dôslednosť oznamovateľky, nakoľko pri väčšom počte termínovaných úloh narastá význam dôsledného spracovania materiálov, keďže sa znižuje časový priestor na ich priebežnú či opakovanú kontrolu. V porovnaní s ostatnými podriadenými zamestnancami hodnotiteľ identifikoval uvedenú oblasť ako tú, v rámci ktorej u oznamovateľky existoval priestor na zlepšenie. Zároveň v rámci hodnotiaceho rozhovoru explicitne konštatoval, že pracovný výkon oznamovateľky vnímal v prvom polroku kalendárneho roka 2017 v porovnaní s druhým polrokom toho istého roku ako lepší. Pri hodnotení oblasti „prístup k osobnému rozvoju a vzdelávaniu" v rámci rozhovoru uviedol, že oznamovateľka bola v porovnaní s ostatnými podriadenými štátnymi zamestnancami hodnotená najlepšie, a to plným počtom bodov. V rozhovore o hodnotenej oblasti „schopnosti a kompetencie štátneho zamestnanca" hodnotiteľ skonštatoval, že najslabšie hodnotenou oblasťou oznamovateľky sú sociálne a komunikačné zručnosti, tímová spolupráca a nižšia odolnosť pri práci pod tlakom. Ďalej uviedol, že v rámci rozhovoru oznamovateľke explicitne pripomenul viaceré nezhody a konflikty s inými kolegyňami nielen na odbore, na ktorom bola oznamovateľka zaradená, ale aj s kolegami z iných organizačných útvarov.
Na základe vyššie uvedeného Rada dospela k záveru, že pri služobnom hodnotení ani v tejto časti podnetu nebol porušený princíp zákonnosti, keďže služobné hodnotenie nebolo vykonané v rozpore so slovenským právnym poriadkom.
 
K bodu 3 – Vybavenie sťažnosti na hodnotiteľa
V prípade sťažnosti oznamovateľky na hodnotiteľa a hodnotenej namietaného neoprávneného prístupu hodnotiteľa k rozhodnutiu o sťažnosti oznamovateľky, služobný úrad Rade preukázal, že hodnotiteľ nemal prístup k tomuto rozhodnutiu. Evidenčné číslo sťažnosti oznamovateľky mu bolo poskytnuté až v čase, keď sa na neho služobný úrad obrátil so žiadosťou o jeho vyjadrenie k nej. Následne bol hodnotiteľ informovaný, že sťažnosť oznamovateľky zo dňa 28. februára 2018 bola vyhodnotená ako neopodstatnená a ako taká bola vybavená oznámením generálneho tajomníka služobného úradu.
Rada posudzovala postup služobného úradu pri šetrení sťažnosti oznamovateľky na hodnotiteľa a zistila, že služobný úrad sa sťažnosťou zaoberal v súlade so zákonom a pre dôkaznú núdzu na strane oznamovateľky sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Pri postupe služobného úradu nebolo zistené porušenie žiadneho z princípov štátnej služby.
 
K bodu 4 – Neodôvodnenosť disciplinárneho konania
Pri oznamovateľkou namietanej neodôvodnenosti disciplinárneho konania, ktorému oznamovateľka čelila po jej neodôvodenej sťažnosti na hodnotiteľa, Rada preskúmavala, či služobný úrad v rámci realizácie disciplinárneho konania neporušil princípy štátnej služby. Vo svojom podaní oznamovateľka uviedla, že k tomu došlo tým, že sa rozhodovalo o trestnoprávnej zodpovednosti oznamovateľky, keďže na oznamovateľku hodnotiteľ podal sťažnosť z „krivého obvinenia“. Z dostupných materiálov vyplynulo, že sa v disciplinárnom konaní nejednalo o trestný čin krivého obvinenia, ale slovo krivé obvinenie bolo použité ako štylistický prostriedok, ktorým chcel hodnotiteľ vyjadriť, že tvrdenia v sťažnosti oznamovateľky neboli preukázané.
Služobný úrad posudzoval disciplinárnu zodpovednosť oznamovateľky najmä v spojitosti s ustanovením § 112 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe, ktorý hovorí, že „štátny zamestnanec nesmie vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.“
Disciplinárne konanie bolo ukončené so záverom, že oznamovateľka porušila vyššie uvedené ustanovenia zákona o štátnej službe a tým sa dopustila porušenia služobnej disciplíny menej závažným spôsobom. Rada po preskúmaní oznamovateľkou a služobným úradom predložených dokumentov, vyjadrení a tvrdení prišla k záveru, že nie je možné skonštatovať, že pri disciplinárnom konaní došlo k porušeniu princípu zákonnosti či iného princípu štátnej služby.
 
K bodu 5 - Zmeny opisu štátnozamestnaneckého miesta
Napokon sa Rada zaoberala zmenami opisu štátnozamestnaneckého miesta oznamovateľky. Služobný úrad Rade predložil všetky zmeny opisu štátnozamestnaneckého miesta, ako aj oznámenia o výške a zložení funkčného platu oznamovateľky, ktoré súviseli s jej zaradením na rozličné organizačné útvary služobného úradu. So všetkými dokumentami oznamovateľka súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom a taktiež pri nich nebolo zistené porušenie princípov štátnej služby.
19534