Podnet 12/2020: domácka práca, výkon štátnej služby, efektívne riadenie, zákon o štátnej službe
Podnet na podozrenie z porušenia práva zamestnanca na výkon práce z domácnosti počas pandémie
Kľúčové slová: domácka práca, podmienky výkonu štátnej služby, diskriminácia, efektívne riadenie, zákonnosť, vzťah zákona o štátnej službe a Zákonníka práce, Covid-19
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe) je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní písomnosti oznamovateľky označenej ako „Podnet pre porušenie princípov štátnej služby“
nezistila v danom prípade porušenie princípov štátnej služby.
Oznamovateľka podnetu vyjadrila podozrenie z porušenia princípu zákonnosti a princípu rovnakého zaobchádzania podľa čl. 2 a 9 zákona o štátnej službe služobným úradom v súvislosti s vydaním interného predpisu služobného úradu. Podľa názoru oznamovateľky predmetný interný predpis nezohľadňuje ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) zákona č. 66/2020 Z. z. z 2. apríla 2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Oznamovateľka tiež vyjadrila podozrenie z porušenia princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe služobným úradom v súvislosti s nevytvorením podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby a tým zvýšením rizika nákazy na jej pracovisku.
1) K aplikácii § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce
Podľa § 250b ods. 2 písm. b) cit:
„Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“
Z činnosti Rady pri vybavovaní podnetov štátnych zamestnancov, z komunikácie s Republikovou centrálou SLOVES, ako aj Úradom vlády, Sekciou štátnej služby a verejnej služby, vyplynulo, že medzi štátnymi zamestnancami a služobnými úradmi vyvstávajú pochybnosti o tom, či sa právo zamestnanca podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce vzťahuje aj na štátnych zamestnancov. Tieto pochybnosti vyvstávajú z absencie explicitného prepojenia § 171 zákona o štátnej službe na Zákonník práce.
Podľa názoru Rady je potrebné ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce použiť aj na štátnozamestnanecké vzťahy. Ustanovenie § 52 Zákonníka práce, kam systematicky patrí výkon práce z domácnosti zamestnanca, sa nachádza v druhej časti Zákonníka práce. Ustanovenie § 250b Zákonníka práce predstavuje pravidlo, ktoré za mimoriadnych okolností dočasne modifikuje o.i. aj ustanovenia druhej časti Zákonníka práce, teda aj § 52 Zákonníka práce. Keďže § 52 sa použije na štátnozamestnanecké vzťahy, za mimoriadnych okolností sa na ne použije v modifikovanom znení. Na podporu možno uviesť aj úmysel zákonodarcu chrániť verejné zdravie a predchádzať vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktorý je všeobecný, nie špecificky zameraný na určitú kategóriu zamestnancov. Štátne orgány spravidla zamestnávajú osoby v rôznych typoch pracovnoprávnych vzťahov a nie je dôvodné robiť medzi nimi rozdiely vo vzťahu k práci z domácnosti, ak to druh ich práce plnohodnotne umožňuje.
Z poznatkov Rady vyplýva, že pre štátnych zamestnancov aj služobné úrady predstavovalo vyhlásenie núdzového stavu náročnú situáciu z hľadiska organizácie práce a zabezpečenia riadneho plnenia ich povinností, často v časovej tiesni. Za takýchto okolností je, podľa názoru Rady, potrebné jednoznačne upraviť ich práva a povinnosti a predchádzať rôznym prístupom v závislosti od právneho názoru. Rada preto v záujme jednotnej aplikácie zákona o štátnej službe navrhla Úradu vlády Slovenskej republiky a sociálnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol do § 171 zákona o štátnej službe priamo doplnený aj § 250b Zákonníka práce.
Vo svojom podnete oznamovateľka uviedla, že interný predpis služobného úradu, podľa jej názoru, nezohľadňuje ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce.
Oznamovateľke bolo oznámené, že na základe interného predpisu ukončujú všetky druhy domáckej práce. Oznamovateľka poslala list služobnému úradu, v ktorom mu oznámila, že si uplatňuje právo podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a ostáva na domáckej práci. Služobný úrad jej odpovedal, že sa na oznamovateľku § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce nevzťahuje a v prípade, že oznamovateľka nenastúpi na pracovisko, bude čeliť pracovnoprávnym postihom. Následne sa oznamovateľka stala dočasne práceneschopnou.
Rada zastáva názor, že sa ustanovenia § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce majú aplikovať aj na štátnych zamestnancov, no prihliadajúc k zníženej predvídateľnosti tohto ustanovenia spôsobeného absenciou explicitného prepojenia daného ustanovenia s ustanovením § 171 zákona o štátnej službe, nepovažuje Rada za objektívne spravodlivé skonštatovať v konaní služobného úradu porušenie princípu zákonnosti.
Rada skúmala aj komunikáciu služobného úradu s oznamovateľkou z pohľadu princípu efektívneho riadenia.
Rada považuje korektnú komunikáciu služobného úradu so štátnym zamestnancom za súčasť princípu efektívneho riadenia, kedy otvorená komunikácia umožňuje viesť štátnych zamestnancov tak, aby sa postupovalo účelne a hospodárne pri dosahovaní výstupov štátnych zamestnancov a aby boli štátni zamestnanci informovaní a motivovaní k dobrým výsledkom. Predchádza sa tak nedorozumeniam, odlišne nastaveným očakávaniam, konfliktom alebo aj pocitu nevypočutia či vnímanej nespravodlivosti.
Služobný úrad vo svojej súčinnosti uviedol, že sa nebráni využívaniu inštitútu domáckej práce, resp. práce vykonávanej príležitostne z domu podľa § 52 Zákonníka práce. Podľa služobného úradu bol viacerým štátnym zamestnancom, na základe žiadostí podporených relevantnými dôvodmi, takýto spôsob výkonu práce umožnený na základe vzájomnej dohody a stále takto prácu vykonávajú. Služobný úrad uviedol, že oznamovateľkin spôsob komunikácie, teda jednostranné uplatnenie si práva, považoval za konfrontačný.
Rada považuje oblasť medziľudských vzťahov za obzvlášť citlivú a aj v prípadoch neexistencie priameho porušenia princípu štátnej služby považuje za dôležité sa tejto oblasti prevenčne venovať, aby sa zabránilo budúcim porušeniam princípov štátnej služby a vyššie uvedeným následkom nedorozumení v komunikácií.
Kontext posudzovanej komunikácie, podľa názoru Rady, tvorí aj skutočnosť, že oddelenie oznamovateľky (ďalej len „OO“), sa už raz, ako je nižšie uvedené, presúvalo pre nevyhovujúce pracovné podmienky. Nevyhovujúce pracovné podmienky spôsobovali zvýšenú chorobnosť a pravdepodobne aj vyššiu stresovú záťaž pracovníkov OO. Služobný úrad sám uviedol, že nové priestory sú staršie, neklimatizované, hoci sú z pohľadu optimálnych pracovných podmienok vyhovujúcejšie ako pracovisko, z ktorého bol OO presťahovaný. Rada chápe, že najlepším riešením pre zamestnancov OO by bola práca v moderných, klimatizovaných a optimálnych pracovných podmienkach. No v kroku služobného úradu – v presťahovaní pracoviska nenachádza porušenie princípu efektívneho riadenia. Naopak, Rada presťahovanie považuje za snahu riešiť nevyhovujúci stav predchádzajúcich priestorov pri obmedzených možnostiach služobného úradu. Javí sa, že skúsenosť oznamovateľky s predchádzajúcimi nevyhovujúcimi priestormi, proces presťahovania do súčasných nemoderných a neklimatizovaných priestorov prispeli k jej nespokojnosti, čo v spojitosti s vypätým obdobím počas krízy Covid-19 viedlo k jej uplatneniu práva podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Toto uplatnenie služobný úrad vnímal ako konfrontačné, no Rada ho, vo svetle vyššie uvedeného kontextu, považuje za pochopiteľné.
Rada nenašla na konaní služobného úradu porušenie princípu efektívneho riadenia, no z aplikačnej praxe Rade vyplýva, že neriešená nespokojnosť štátnych zamestnancov naberá na intenzite a môže prerásť v budúce problémy pre služobný úrad, prípadne v odchod cenného štátneho zamestnanca a preto Rada považuje za dôležité, aby sa týmto problémom predchádzalo.
Rada zastáva názor, že služobné úrady majú predchádzať vzniku medziľudským problémov a venovať pozornosť ich riešeniu. Napríklad v prípade oznamovateľky sú dve oblasti, v ktorých by služobný úrad mohol vyriešiť jej výhrady a zabrániť tak budúcim problémom. Prvou oblasťou je oblasť medziľudských vzťahov medzi oznamovateľkou, riaditeľom OO a služobným úradom. Tu vidí Rada priestor pre etického poradcu, ktorého zriadenie umožňuje Etický kódex štátneho zamestnanca (alebo pre inú osobu, ktorá má dôveru zúčastnených strán, pokiaľ nie je etický poradca zriadený). Etický poradca napomáha správnemu uplatneniu pravidiel zakotvených v etickom kódexe vrátane § 5, Dôstojnosť a rešpekt v medziľudských vzťahoch.
Využitie etického poradcu pri mediácii medzi služobným úradom, oznamovateľkou a riaditeľom OO a taktiež možný ústretový krok zo strany služobného úradu v podobe započítania domáckej práce oznamovateľky odo dňa, keď už mala byť prítomná na pracovisku, prípadne poskytnutia náhradného voľna za toto obdobie, by mohli byť základom urovnania nezhôd. Ďalším dôležitým krokom by mohlo byť vysvetlenie oznamovateľkinho motívu uplatnenia práva podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce tak, aby bolo vyjasnené, že sa nejednalo o konfrontáciu alebo nerešpektovanie autority služobného úradu a jeho predstaviteľov, ale o snahu riešiť oznamovateľkou dlhodobo pociťovaný problém.
Druhou oblasťou, ktorá, podľa názoru Rady, vplýva na medziľudské vzťahy, je stav súčasného pracoviska oznamovateľky. Preto je dôležité štátnych zamestnancov informovať o súčasnom stave a prípadných krokoch, ktoré by mohli situáciu zlepšiť. Rada rozumie obmedzeným materiálno-technickým možnostiam služobného úradu, no z aplikačnej praxe vyplýva, že pokiaľ štátny zamestnanec nepociťuje snahu služobného úradu riešiť jeho výhrady a nevidí ich možnú perspektívu riešenia, jeho nespokojnosť narastá a prejavuje sa aj v ostatných oblastiach práce. Tým strácajú tak štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad. Rada považuje za dôležité, aby štátni zamestnanci, zvlášť takí, ktorí sú pri služobnom hodnotení hodnotení pozitívne, vedeli, že sa ich výhrady riešia.
2) K pracovným podmienkam na súčasnom pracovisku
Zo spisového materiálu vyplynulo, že v čase oznamovateľkinho nástupu do štátnej služby mal služobný úrad len jedno pracovisko. V roku 2017 sa OO v ktorom oznamovateľka pracuje, presťahovalo do inej budovy. Vzhľadom na to, že sa po presťahovaní do nových priestorov zvýšila chorobnosť zamestnancov, po liste riaditeľa OO sa uskutočnilo posúdenie pracovných podmienok pri práci u zamestnancov OO. Posúdenie uskutočnila zdravotná služba, ktorá skonštatovala nedostatky v podobe príliš tesného umiestnenia pracovných stolov, nevhodných tvarov stolov a absencie zdravotných pomôcok. Po roku prebehlo presťahovanie do súčasných priestorov. Služobný úrad uviedol, že hoci boli priestory staršie, neklimatizované a s vetraním priestorov prostredníctvom okien, z hľadiska požiadaviek na optimálne pracovné podmienky boli tieto priestory vyhovujúcejšie, keďže zamestnanci boli umiestnení v počte 2-3 do kancelárií o rozlohe cca 20m2 a boli im zabezpečené vyhovujúcejšie pracovné stoly a nové pracovné kreslá.
Vo svojom liste, reagujúcim na list generálneho tajomníka služobného úradu, oznamovateľka uviedla, že ako problematické z pohľadu pracovného prostredia vníma, že pracovné miesta na súčasnom pracovisku sú umiestnené blízko seba alebo v tesnej blízkosti dverí a vyslovila pochybnosť, či na jedného zamestnanca pripadá 9m2 podlahovej plochy v miestnosti. Oznamovateľka ďalej namietala vetranie miestností a stav sociálnych zariadení.
Čo sa týka súčasného pracoviska, na rozdiel od predchádzajúceho pracoviska na ňom nebolo uskutočnené posúdenie pracovných podmienok pri práci zamestnancov.
Oznamovateľka uviedla, že vo veci nevyhovujúcich pracovných podmienok sa počas celého obdobia po presťahovaní obracala na priameho nadriadeného vedúceho. Boli riešené iba nevyhnutné opravy, napr. vo kancelárii oznamovateľky bolo vymenené sklo na okne, keďže sa nasťahovala do kancelárie s rozbitým sklom. Oznamovateľka ďalej uviedla, že nemá informáciu, či opravy v ostatných kanceláriách boli zrealizované (zatekanie zo stropu, netesnenie okien, nefunkčné radiátory, nemožnosť manipulovať s oknami a pod.)
K otázke rozdielnej kvality pracovísk v rámci služobného úradu Rada uvádza, že vzhľadom na rozdielne dispozičné možnosti pracovísk, ktoré má k dispozícii služobný úrad oznamovateľky, je prirodzené, že kvalita a druh pracovných podmienok bude u jednotlivých útvarov rozdielny, a to aj v rámci jedného pracoviska, napr. veľkosťou a vybavením kancelárií. Samotný rozdiel nemožno pokladať za diskrimináciu, keďže je následkom historického vývoja materiálno-technických možností každého služobného úradu a nie diskrimináciou voči konkrétnemu zamestnancovi. Pre Radu je určujúce, aby každé pracovisko spĺňalo zákonné štandardy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (princíp zákonnosti). Pre tento dôvod Rada dožiadala oznamovateľku, či sa obrátila na inšpektorát práce alebo iný orgán, v kompetencii ktorého je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Rada má v svojej kompetencií ochranu princípov zákona o štátnej službe. Svojvoľným posúdením pracovných podmienok Radou, mimo svojej kompetencie, by mohla nastať situácia, v ktorej by orgán, v ktorého kompetencií je bezpečnosť a ochrana, rozhodol inak, ako je stanovisko Rady, a tým by došlo k nesúladu pri inštitucionálnom postupe.
V prípade oznamovateľky, ak jej služobný úrad neuskutoční posúdenie pracovných podmienok, oznamovateľka by sa mala obrániť na inšpektorát práce alebo iný orgán, v kompetencii ktorého je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Môže tak urobiť aj služobný úrad, ak by sa podnety na stav pracovného prostredia množili, tak ako v minulosti pri predchádzajúcom pracovisku.
Na základe vyššie uvedeného a na základe skutkového stavu vyplývajúceho zo spisového materiálu, Rada nezistila porušenie princípu zákonnosti, ani princípu rovnakého zaobchádzania.
Kľúčové slová: domácka práca, podmienky výkonu štátnej služby, diskriminácia, efektívne riadenie, zákonnosť, vzťah zákona o štátnej službe a Zákonníka práce, Covid-19
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe) je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní písomnosti oznamovateľky označenej ako „Podnet pre porušenie princípov štátnej služby“
nezistila v danom prípade porušenie princípov štátnej služby.
Oznamovateľka podnetu vyjadrila podozrenie z porušenia princípu zákonnosti a princípu rovnakého zaobchádzania podľa čl. 2 a 9 zákona o štátnej službe služobným úradom v súvislosti s vydaním interného predpisu služobného úradu. Podľa názoru oznamovateľky predmetný interný predpis nezohľadňuje ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) zákona č. 66/2020 Z. z. z 2. apríla 2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Oznamovateľka tiež vyjadrila podozrenie z porušenia princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe služobným úradom v súvislosti s nevytvorením podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby a tým zvýšením rizika nákazy na jej pracovisku.
1) K aplikácii § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce
Podľa § 250b ods. 2 písm. b) cit:
„Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“
Z činnosti Rady pri vybavovaní podnetov štátnych zamestnancov, z komunikácie s Republikovou centrálou SLOVES, ako aj Úradom vlády, Sekciou štátnej služby a verejnej služby, vyplynulo, že medzi štátnymi zamestnancami a služobnými úradmi vyvstávajú pochybnosti o tom, či sa právo zamestnanca podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce vzťahuje aj na štátnych zamestnancov. Tieto pochybnosti vyvstávajú z absencie explicitného prepojenia § 171 zákona o štátnej službe na Zákonník práce.
Podľa názoru Rady je potrebné ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce použiť aj na štátnozamestnanecké vzťahy. Ustanovenie § 52 Zákonníka práce, kam systematicky patrí výkon práce z domácnosti zamestnanca, sa nachádza v druhej časti Zákonníka práce. Ustanovenie § 250b Zákonníka práce predstavuje pravidlo, ktoré za mimoriadnych okolností dočasne modifikuje o.i. aj ustanovenia druhej časti Zákonníka práce, teda aj § 52 Zákonníka práce. Keďže § 52 sa použije na štátnozamestnanecké vzťahy, za mimoriadnych okolností sa na ne použije v modifikovanom znení. Na podporu možno uviesť aj úmysel zákonodarcu chrániť verejné zdravie a predchádzať vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ktorý je všeobecný, nie špecificky zameraný na určitú kategóriu zamestnancov. Štátne orgány spravidla zamestnávajú osoby v rôznych typoch pracovnoprávnych vzťahov a nie je dôvodné robiť medzi nimi rozdiely vo vzťahu k práci z domácnosti, ak to druh ich práce plnohodnotne umožňuje.
Z poznatkov Rady vyplýva, že pre štátnych zamestnancov aj služobné úrady predstavovalo vyhlásenie núdzového stavu náročnú situáciu z hľadiska organizácie práce a zabezpečenia riadneho plnenia ich povinností, často v časovej tiesni. Za takýchto okolností je, podľa názoru Rady, potrebné jednoznačne upraviť ich práva a povinnosti a predchádzať rôznym prístupom v závislosti od právneho názoru. Rada preto v záujme jednotnej aplikácie zákona o štátnej službe navrhla Úradu vlády Slovenskej republiky a sociálnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol do § 171 zákona o štátnej službe priamo doplnený aj § 250b Zákonníka práce.
Vo svojom podnete oznamovateľka uviedla, že interný predpis služobného úradu, podľa jej názoru, nezohľadňuje ustanovenie § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce.
Oznamovateľke bolo oznámené, že na základe interného predpisu ukončujú všetky druhy domáckej práce. Oznamovateľka poslala list služobnému úradu, v ktorom mu oznámila, že si uplatňuje právo podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a ostáva na domáckej práci. Služobný úrad jej odpovedal, že sa na oznamovateľku § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce nevzťahuje a v prípade, že oznamovateľka nenastúpi na pracovisko, bude čeliť pracovnoprávnym postihom. Následne sa oznamovateľka stala dočasne práceneschopnou.
Rada zastáva názor, že sa ustanovenia § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce majú aplikovať aj na štátnych zamestnancov, no prihliadajúc k zníženej predvídateľnosti tohto ustanovenia spôsobeného absenciou explicitného prepojenia daného ustanovenia s ustanovením § 171 zákona o štátnej službe, nepovažuje Rada za objektívne spravodlivé skonštatovať v konaní služobného úradu porušenie princípu zákonnosti.
Rada skúmala aj komunikáciu služobného úradu s oznamovateľkou z pohľadu princípu efektívneho riadenia.
Rada považuje korektnú komunikáciu služobného úradu so štátnym zamestnancom za súčasť princípu efektívneho riadenia, kedy otvorená komunikácia umožňuje viesť štátnych zamestnancov tak, aby sa postupovalo účelne a hospodárne pri dosahovaní výstupov štátnych zamestnancov a aby boli štátni zamestnanci informovaní a motivovaní k dobrým výsledkom. Predchádza sa tak nedorozumeniam, odlišne nastaveným očakávaniam, konfliktom alebo aj pocitu nevypočutia či vnímanej nespravodlivosti.
Služobný úrad vo svojej súčinnosti uviedol, že sa nebráni využívaniu inštitútu domáckej práce, resp. práce vykonávanej príležitostne z domu podľa § 52 Zákonníka práce. Podľa služobného úradu bol viacerým štátnym zamestnancom, na základe žiadostí podporených relevantnými dôvodmi, takýto spôsob výkonu práce umožnený na základe vzájomnej dohody a stále takto prácu vykonávajú. Služobný úrad uviedol, že oznamovateľkin spôsob komunikácie, teda jednostranné uplatnenie si práva, považoval za konfrontačný.
Rada považuje oblasť medziľudských vzťahov za obzvlášť citlivú a aj v prípadoch neexistencie priameho porušenia princípu štátnej služby považuje za dôležité sa tejto oblasti prevenčne venovať, aby sa zabránilo budúcim porušeniam princípov štátnej služby a vyššie uvedeným následkom nedorozumení v komunikácií.
Kontext posudzovanej komunikácie, podľa názoru Rady, tvorí aj skutočnosť, že oddelenie oznamovateľky (ďalej len „OO“), sa už raz, ako je nižšie uvedené, presúvalo pre nevyhovujúce pracovné podmienky. Nevyhovujúce pracovné podmienky spôsobovali zvýšenú chorobnosť a pravdepodobne aj vyššiu stresovú záťaž pracovníkov OO. Služobný úrad sám uviedol, že nové priestory sú staršie, neklimatizované, hoci sú z pohľadu optimálnych pracovných podmienok vyhovujúcejšie ako pracovisko, z ktorého bol OO presťahovaný. Rada chápe, že najlepším riešením pre zamestnancov OO by bola práca v moderných, klimatizovaných a optimálnych pracovných podmienkach. No v kroku služobného úradu – v presťahovaní pracoviska nenachádza porušenie princípu efektívneho riadenia. Naopak, Rada presťahovanie považuje za snahu riešiť nevyhovujúci stav predchádzajúcich priestorov pri obmedzených možnostiach služobného úradu. Javí sa, že skúsenosť oznamovateľky s predchádzajúcimi nevyhovujúcimi priestormi, proces presťahovania do súčasných nemoderných a neklimatizovaných priestorov prispeli k jej nespokojnosti, čo v spojitosti s vypätým obdobím počas krízy Covid-19 viedlo k jej uplatneniu práva podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Toto uplatnenie služobný úrad vnímal ako konfrontačné, no Rada ho, vo svetle vyššie uvedeného kontextu, považuje za pochopiteľné.
Rada nenašla na konaní služobného úradu porušenie princípu efektívneho riadenia, no z aplikačnej praxe Rade vyplýva, že neriešená nespokojnosť štátnych zamestnancov naberá na intenzite a môže prerásť v budúce problémy pre služobný úrad, prípadne v odchod cenného štátneho zamestnanca a preto Rada považuje za dôležité, aby sa týmto problémom predchádzalo.
Rada zastáva názor, že služobné úrady majú predchádzať vzniku medziľudským problémov a venovať pozornosť ich riešeniu. Napríklad v prípade oznamovateľky sú dve oblasti, v ktorých by služobný úrad mohol vyriešiť jej výhrady a zabrániť tak budúcim problémom. Prvou oblasťou je oblasť medziľudských vzťahov medzi oznamovateľkou, riaditeľom OO a služobným úradom. Tu vidí Rada priestor pre etického poradcu, ktorého zriadenie umožňuje Etický kódex štátneho zamestnanca (alebo pre inú osobu, ktorá má dôveru zúčastnených strán, pokiaľ nie je etický poradca zriadený). Etický poradca napomáha správnemu uplatneniu pravidiel zakotvených v etickom kódexe vrátane § 5, Dôstojnosť a rešpekt v medziľudských vzťahoch.
Využitie etického poradcu pri mediácii medzi služobným úradom, oznamovateľkou a riaditeľom OO a taktiež možný ústretový krok zo strany služobného úradu v podobe započítania domáckej práce oznamovateľky odo dňa, keď už mala byť prítomná na pracovisku, prípadne poskytnutia náhradného voľna za toto obdobie, by mohli byť základom urovnania nezhôd. Ďalším dôležitým krokom by mohlo byť vysvetlenie oznamovateľkinho motívu uplatnenia práva podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce tak, aby bolo vyjasnené, že sa nejednalo o konfrontáciu alebo nerešpektovanie autority služobného úradu a jeho predstaviteľov, ale o snahu riešiť oznamovateľkou dlhodobo pociťovaný problém.
Druhou oblasťou, ktorá, podľa názoru Rady, vplýva na medziľudské vzťahy, je stav súčasného pracoviska oznamovateľky. Preto je dôležité štátnych zamestnancov informovať o súčasnom stave a prípadných krokoch, ktoré by mohli situáciu zlepšiť. Rada rozumie obmedzeným materiálno-technickým možnostiam služobného úradu, no z aplikačnej praxe vyplýva, že pokiaľ štátny zamestnanec nepociťuje snahu služobného úradu riešiť jeho výhrady a nevidí ich možnú perspektívu riešenia, jeho nespokojnosť narastá a prejavuje sa aj v ostatných oblastiach práce. Tým strácajú tak štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad. Rada považuje za dôležité, aby štátni zamestnanci, zvlášť takí, ktorí sú pri služobnom hodnotení hodnotení pozitívne, vedeli, že sa ich výhrady riešia.
2) K pracovným podmienkam na súčasnom pracovisku
Zo spisového materiálu vyplynulo, že v čase oznamovateľkinho nástupu do štátnej služby mal služobný úrad len jedno pracovisko. V roku 2017 sa OO v ktorom oznamovateľka pracuje, presťahovalo do inej budovy. Vzhľadom na to, že sa po presťahovaní do nových priestorov zvýšila chorobnosť zamestnancov, po liste riaditeľa OO sa uskutočnilo posúdenie pracovných podmienok pri práci u zamestnancov OO. Posúdenie uskutočnila zdravotná služba, ktorá skonštatovala nedostatky v podobe príliš tesného umiestnenia pracovných stolov, nevhodných tvarov stolov a absencie zdravotných pomôcok. Po roku prebehlo presťahovanie do súčasných priestorov. Služobný úrad uviedol, že hoci boli priestory staršie, neklimatizované a s vetraním priestorov prostredníctvom okien, z hľadiska požiadaviek na optimálne pracovné podmienky boli tieto priestory vyhovujúcejšie, keďže zamestnanci boli umiestnení v počte 2-3 do kancelárií o rozlohe cca 20m2 a boli im zabezpečené vyhovujúcejšie pracovné stoly a nové pracovné kreslá.
Vo svojom liste, reagujúcim na list generálneho tajomníka služobného úradu, oznamovateľka uviedla, že ako problematické z pohľadu pracovného prostredia vníma, že pracovné miesta na súčasnom pracovisku sú umiestnené blízko seba alebo v tesnej blízkosti dverí a vyslovila pochybnosť, či na jedného zamestnanca pripadá 9m2 podlahovej plochy v miestnosti. Oznamovateľka ďalej namietala vetranie miestností a stav sociálnych zariadení.
Čo sa týka súčasného pracoviska, na rozdiel od predchádzajúceho pracoviska na ňom nebolo uskutočnené posúdenie pracovných podmienok pri práci zamestnancov.
Oznamovateľka uviedla, že vo veci nevyhovujúcich pracovných podmienok sa počas celého obdobia po presťahovaní obracala na priameho nadriadeného vedúceho. Boli riešené iba nevyhnutné opravy, napr. vo kancelárii oznamovateľky bolo vymenené sklo na okne, keďže sa nasťahovala do kancelárie s rozbitým sklom. Oznamovateľka ďalej uviedla, že nemá informáciu, či opravy v ostatných kanceláriách boli zrealizované (zatekanie zo stropu, netesnenie okien, nefunkčné radiátory, nemožnosť manipulovať s oknami a pod.)
K otázke rozdielnej kvality pracovísk v rámci služobného úradu Rada uvádza, že vzhľadom na rozdielne dispozičné možnosti pracovísk, ktoré má k dispozícii služobný úrad oznamovateľky, je prirodzené, že kvalita a druh pracovných podmienok bude u jednotlivých útvarov rozdielny, a to aj v rámci jedného pracoviska, napr. veľkosťou a vybavením kancelárií. Samotný rozdiel nemožno pokladať za diskrimináciu, keďže je následkom historického vývoja materiálno-technických možností každého služobného úradu a nie diskrimináciou voči konkrétnemu zamestnancovi. Pre Radu je určujúce, aby každé pracovisko spĺňalo zákonné štandardy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (princíp zákonnosti). Pre tento dôvod Rada dožiadala oznamovateľku, či sa obrátila na inšpektorát práce alebo iný orgán, v kompetencii ktorého je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Rada má v svojej kompetencií ochranu princípov zákona o štátnej službe. Svojvoľným posúdením pracovných podmienok Radou, mimo svojej kompetencie, by mohla nastať situácia, v ktorej by orgán, v ktorého kompetencií je bezpečnosť a ochrana, rozhodol inak, ako je stanovisko Rady, a tým by došlo k nesúladu pri inštitucionálnom postupe.
V prípade oznamovateľky, ak jej služobný úrad neuskutoční posúdenie pracovných podmienok, oznamovateľka by sa mala obrániť na inšpektorát práce alebo iný orgán, v kompetencii ktorého je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Môže tak urobiť aj služobný úrad, ak by sa podnety na stav pracovného prostredia množili, tak ako v minulosti pri predchádzajúcom pracovisku.
Na základe vyššie uvedeného a na základe skutkového stavu vyplývajúceho zo spisového materiálu, Rada nezistila porušenie princípu zákonnosti, ani princípu rovnakého zaobchádzania.