Podnet 02/2020: služobné hodnotenie, efektívne riadenie
Kľúčové slová: služobné hodnotenie, efektívne riadenie, odovzdanie služobného hodnotenia, hodnotiaci rozhovor
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“) v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca zistila v danom prípade porušenia princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe služobným úradom.
Odôvodnenie
Doručovanie služobného hodnotenia
V podnete oznamovateľ uvádza, že mu bolo služobné hodnotenie doručené až deň po vykonaní služobného hodnotenia komisiou pre služobné hodnotenie (ďalej len „komisia“ ), čím mu bola odopretá možnosť hodnotenie vidieť, podpísať a vyjadriť sa k nemu v zmysle zákona.Rada sa zaoberala samostatne otázkou časového odstupu medzi odovzdaním služobného hodnotenia a hodnotiacim rozhovorom a možnosťou hodnotenie vidieť, podpísať a vyjadriť sa k nemu.
Rada pri preskúmaní podnetu k danej veci vychádzala z dikcie § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu vlády Slovenskej republiky 136/2017, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení (ďalej len „vyhláška“), cit.: „Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia, služobné hodnotenie vypracuje predseda komisie. Predseda komisie odovzdá služobné hodnotenie bezodkladne po jednom vyhotovení osobnému úradu na založenie do osobného spisu hodnoteného štátneho zamestnanca, hodnotenému štátnemu zamestnancovi a jedno vyhotovenie služobného hodnotenia si predseda komisie ponechá.“
Vyhláška ponecháva dostatočný priestor na to, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by komisia mala vypracované písomné vyhotovenie služobného hodnotenia pred hodnotiacim rozhovorom a len ho fyzicky odovzdala hodnotenému štátnemu zamestnancovi, keďže výsledok hodnotenia má vzísť zo samotného rozhovoru. Zároveň, formuláciou „bezodkladne“ od komisie vyžaduje, aby v prípadoch, kedy neexistujú žiadne osobitné dôvody (napríklad opomenutie určitých podkladov či aktivít v hodnotení, technické zlyhanie a pod.) odovzdala výsledok služobného hodnotenia štátnemu zamestnancovi hneď po ukončení hodnotiaceho rozhovoru. Štátny zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje oboznámenie sa s ním, vrátane priebehu a výsledku. V prípade neskoršieho vyhotovenia môžu vzniknúť pochybnosti, či následne vyhotovený zápis zodpovedá priebehu služobného hodnotenia.
Rada sa preto v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov k pojmu „bezodkladne“ zamerala na posúdenie dôvodov neskoršieho odovzdania písomného vyhotovenia služobného hodnotenia. Služobný úrad uviedol, že v predmetný deň sa konalo ďalších 31 služobných hodnotení, ktoré vykonalo päť komisií, pričom riaditeľ úradu bol v každej členom, resp. predsedom. Poukázal na to, že bolo technicky veľmi náročné túto činnosť z časového hľadiska skoordinovať a bezodkladne vyhodnotiť.
Princíp efektívneho riadenia vyžaduje, aby sa vedúci štátny zamestnanec na služobné hodnotenie a prípravu hodnotiaceho rozhovoru náležite pripravil a mal dostatočný časový priestor na jeho realizáciu. Je teda na hodnotiteľovi, resp. komisii, aby si organizovali hodnotiace rozhovory tak, aby mali časový priestor aj na realizáciu a vyplnenie hodnotiaceho formulára. Najmä v prípade, ak sa môže pohľad hodnoteného a hodnotiteľa líšiť, je aj pre služobný úrad vhodné, aby mali podpisom potvrdené služobné hodnotenie, resp. zápis z jeho priebehu. Dôvody, ktoré služobný úrad uviedol, Rada nepovažovala za také, ktorým by nebolo možné vhodnejšou organizáciou priebehu hodnotenia zo strany služobného úradu predísť.
Dospela preto k záveru, že pri neodovzdaní výsledku služobného hodnotenia bezodkladne po uskutočnení hodnotiaceho rozhovoru služobný úrad porušil princíp efektívneho riadenia.
Možnosť vidieť, podpísať a vyjadriť sa k služobnému hodnoteniu
K odopretiu možnosti vidieť, podpísať a vyjadriť sa k služobnému hodnoteniu vychádza Rada z informácie služobného úradu, že oznamovateľ „ihneď po oznámení výsledku [služobného hodnotenia] uviedol, že má právo podať písomnú námietku do 3 pracovných dní odo dňa oboznámenia sa s výsledkom služobného hodnotenia.“Z okolností prípadu, najmä zo skutočnosti, že oznamovateľ námietku podal, možno predpokladať, že možnosť vyjadriť sa k priebehu služobného hodnotenia na záver hodnotiaceho rozhovoru mu odopretá nebola.
Úlohy posudzované v rámci služobného hodnotenia
Oznamovateľ ďalej v podnete uviedol, že dôvody hodnotenia v ňom uvedené nie sú predmetom služobného hodnotenia, priamo nesúvisia s výkonom štátnej služby, nie sú plne a výhradne v jeho kompetencii a na mnohé nemá na svojej pozícii dosah. Rovnako nie sú náplňou jeho opisu štátnozamestnaneckého miesta a preto nie sú dôvodom na hodnotenie s nízkym počtom bodov.V podnete uvádzal, že mu počas služobného hodnotenia, v písomnom oznámení o vyhodnotení námietok služobnou komisiou ani pri prerokovaní námietky voči služobnému hodnoteniu neboli predložené a vysvetlené nedostatky týkajúce sa výkonu štátnej služby, neboli mu predložené dôkazy o nesplnení konkrétne zadaných úloh, nedodržaných termínov pri stanovených úlohách atď. V tejto súvislosti Rada konštatovala, že posúdenie nedostatkov alebo neplnenie úloh pri výkone štátnej služby je v kompetencii vedúceho štátneho zamestnanca hodnoteného, resp. hodnotiacej komisie.
Podľa § 2 ods. 6 vyhlášky „Hodnotiteľ môže písomne odôvodniť výsledok služobného hodnotenia v každej hodnotenej oblasti aj vtedy, ak štátny zamestnanec dosiahne v služobnom hodnotení vynikajúce výsledky, veľmi dobré výsledky alebo štandardné výsledky.“ Odôvodnenie výsledku teda v prípade, kedy bol výsledok oznamovateľovho služobného hodnotenia počet bodov prevyšujúci 50, nie je jeho povinnou súčasťou.
Hľadiská, podľa ktorých sa hodnotia schopnosti a kompetencie štátneho zamestnanca, sú špecifikované v ustanovení § 3 ods. 4 vyhlášky. Ide o hľadiská a) schopnosti organizovať a plánovať, b) iniciatívy a angažovanosti, c) sociálnych a komunikačných zručností, d) schopnosti riešiť problémy, e) tímovej spolupráce a f) schopnosti pracovať pod tlakom.
Rada v tejto súvislosti konštatovala, že odôvodnenie oznamovateľovho hodnotenia je v súlade s kritériami, uvedenými vo vyhláške. Hodnotenie schopností a kompetencií štátneho zamestnanca nemusí podľa názoru Rady vychádzať striktne z konkrétnych dosiahnutých výsledkov týkajúcich sa konkrétnych úloh alebo činností, relevantné sú totiž aj čiastkové kroky, ktoré hodnotený zamestnanec v praxi podnikol. V situácii kedy, ako oznamovateľ uvádzal, nie sú uvedené dôvody plne a výhradne len v jeho kompetencii a na mnohé nemá dosah, postačuje iniciatíva vyvinutá smerom k riešeniu vzniknutých situácií.
Z opisu oznamovateľovho štátnozamestnaneckého miesta vyplývalo, že medzi jeho bližšie určené najnáročnejšie činnosti patrilo riadenie, koordinovanie, usmerňovanie, kontrola a zodpovednosť za činnosť pracoviska, ako aj zabezpečovanie spolupráce so všetkými organizačnými zložkami úradu. V rámci ostatných činností, ktoré súvisia so zaradením štátneho zamestnanca v organizačnej štruktúre služobného úradu tiež plnil povinnosti vedúceho štátneho zamestnanca v súlade so zákonom o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a platných interných noriem služobného úradu.
V nadväznosti na oznamovateľov názor, že uvedené dôvody hodnotenia nie sú náplňou opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta, sa Rada domnievala, že spomenuté situácie možno podradiť pod bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť definovanú v opise: Riadi, koordinuje, usmerňuje, kontroluje a zodpovedá za činnosť pracoviska.
Na základe uvedeného Rada skonštatovala, že v tomto bode zo strany služobného úradu nedošlo k porušeniu žiadneho z princípov štátnej služby.
Nápravné opatrenia a upovedomenie Úradu vlády SR
Rada v súlade so zákonom odporučila služobnému úradu prijať nápravné opatrenie, a to:- pripravovať a realizovať služobné hodnotenia s časovou rezervou tak, aby bolo možné výsledky odovzdávať hodnotenému štátnemu zamestnancovi bezprostredne po uskutočnení hodnotiaceho rozhovoru.