1. Podnety
2. Analýzy vybraných podnetov

Kľúčové slová: zákonnosť, disciplinárne konanie, sťažnosť

Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní podnetu od štátneho zamestnanca (ďalej len „oznamovateľ“), zistila porušenie princípu zákonnosti podľa čl. 2 zákona o štátnej službe služobným úradom a v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe odporučila služobnému úradu prijatie nápravných opatrení:

• v nadväznosti na ustanovenie § 172 zákona o štátnej službe a delegovanú pôsobnosť ustanovania § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na štátnozamestnanecké vzťahy uviesť faktický stav do súladu s uvedenými právnymi predpismi, zrušiť pôvodné „Oznámenie o porušení služobnej disciplíny a vydať upozornenie na porušenie služobnej disciplíny zodpovedajúce ustanoveniam § 119 zákona o štátnej službe,
• preškoliť vedúcich štátnych zamestnancov z ustanovení piatej časti zákona o štátnej službe týkajúcej sa disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca s dôrazom na náležitosti, ktoré musí obsahovať „Upozornenie“ v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 zákona o štátnej službe (čím dôkladnejšie a konkrétnejšie je popísaný skutok, tým jednoduchšia je jeho právna kvalifikácia),
• v prípade sťažnosti podanej na GT SÚ postupovať v súlade s ustanovením § 172 zákona o štátnej službe v spojení s delegovanou pôsobnosťou ustanovania § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na štátnozamestnanecké vzťahy, zrušiť pôvodné vybavenie sťažnosti a sťažnosť  vybaviť v zmysle ustanovenia  § 116 ods. 3 zákona o štátnej službe,
• v súvislosti s prešetrovaním sťažností v rámci služobného úradu dôsledne rozlišovať sťažnosť podanú štátnym zamestnancom vo veciach vykonávania štátnej služby v zmysle ustanovenia § 116 zákona o štátnej službe od sťažnosti podanej podľa zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach,
• za účelom jednoznačného stanovenia zo zákona vyplývajúcich kompetencií na prešetrovanie sťažností v rámci služobného úradu preškoliť štátnych zamestnancov tlačového odboru vrátane riaditeľa kancelárie ministra z ustanovení § 116 zákona o štátnej službe týkajúcich sa vybavovania sťažností štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby a zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

Odôvodnenie

Oznamovateľ v podnete namietal porušenie princípu štátnej služby v súvislosti:

• s tým, že služobný úrad pri posudzovaní možného porušenia služobnej disciplíny zo strany oznamovateľa konal v rozpore s ustanovením § 119 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe, resp. v rozpore s ustanovením § 120 zákona o štátnej službe
• s nedodržaním lehoty na vybavenie sťažnosti proti GT SÚ a nesprávnom vybavení sťažnosti štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 5 zákona o štátnej službe

Za účelom objektívneho vybavenia podnetu Rada požiadala služobný úrad o poskytnutie súčinnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o štátnej službe (ďalej len „žiadosť o súčinnosť“) a po obdržaní odpovede služobného úradu posudzovala podnet v dvoch rovinách a to:

1. z hľadiska zákonnosti disciplinárneho konania
2. z hľadiska zákonnosti postupu pri vybavení sťažnosti 

V rámci prvej roviny Rada skúmala tvrdenia oznamovateľa v podnete, ako aj postup služobného úradu v súvislosti s disciplinárnym konaním voči oznamovateľovi.

Oznamovateľ sa mal dopustiť porušenia služobnej disciplíny tým, že opakovaným spôsobom nalepoval nálepky s preškrtnutým rovnoramenným dvojkrížom Hlinkovej gardy na fotografiu  ministra v jeho tvárovej oblasti, ktorá sa nachádzala na chodbe ministerstva.

Oznamovateľ v podnete namietal správnosť označenia nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia, konkrétne to, že služobný úrad vo svojom rozhodnutí uvádza, že oznamovateľ porušil aj ustanovenie § 111 ods. 1 písm. l) zákona o štátnej službe (štátny zamestnanec je povinný slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom), s čím on nesúhlasil, nakoľko tvrdil, že minister nie je štátnym zamestnancom ani iným zamestnancom a preto nemohol byť za tento skutok postihnutý.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 8 písm. c) zákona o štátnej službe sa tento zákon nevzťahje na člena vlády Slovenskej republiky. 

V zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa na účely tohto zákona považuje za ústavného činiteľa a vyššieho štátneho funkcionára člen vlády Slovenskej republiky.

V zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je verejný funkcionár na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Z uvedeného vyplýva, že minister je verejným funkcionárom, nevzťahuje sa na neho zákon o štátnej službe a nie je ani štátnym zamestnancom ani iným zamestnancom. Rada sa preto stotožnila s trvdením oznamovateľa, že nemohol byť disciplinárne postihnutý v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. l) zákona o štátnej službe (štátny zamestnanec je povinný slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom), avšak služobný úrad ho mohol postihnúť za porušenie:

• ustanovenia § 111 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe (štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
• ustanovenia § 112 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe (štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby),
• ustanovenia § 5 ods. 5 písm. a) Etického kódexu (štátny zamestnanec pri vykonávaní štátnej služby pristupuje ku každému s úctou, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť).

Oznamovateľ v podnete tiež namietal, že v upozornení nebolo vyšpecifikované konkrétne ustanovenie § 5 ods. 5 Etického kódexu, t.j. konkrétne písmeno, ktoré by svojím konaním porušil. Zároveň sa odvolával na komentár k Etickému kódexu ktorý úvádza, že pri skúmaní porušenia týchto ustanovení by sa malo vychádzať z hodnôt, kultúry a zvykov daného služobného úradu, s prihliadnutím na aktuálny stav a vývoj spoločenských štandardov v spoločnosti a ich možný medzigeneračný vývoj.

V zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 upozornenie obsahuje najmä:

1. označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona

Keďže písomnosť služobného úradu neobsahovala konkrétne označenie nesplnenej či porušenej povinnosti (konkrétne písmeno Etického kódexu), Rada  bola nútená konštatovať, že zo strany služobného úradu došlo k porušeniu ustanovenia § 119 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe.

Oznamovateľ ďalej uvádzal, že služobný úrad mal pri posudzovaní jeho konania prihliadať na komentár k Etickému kódexu a mal vychádzať z hodnôt, kultúry a zvykov daného služobného úradu, s prihliadnutím na aktuálny stav a vývoj spoločenských štandardov v spoločnosti a ich možný medzigeneračný vývoj. Keby to urobil, nepovažoval by konanie oznamovateľa za prušenie služobnej disciplíny.

Komentár k Etickému kódexu však zároveň uvádza, že „porušením etického kódexu je správanie v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je správanie, ktoré nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou považované za poctivé a slušné konanie“.

Z uvedeného vyplýva, že ak štátny zamestnanec má pocit, že by mohlo dochádzať k porušovaniu etického kódexu zo strany iného štátneho zamestnanca, má na to upozorniť spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi a nie spôsobom, ktorým by porušil právne predpisy, resp. spôsobil tým inému újmu.

Takýto postup správne konštatovala aj poradná komisia služobného úradu vo svojom stanovisku kde uviedla, že „v prvom rade je potrebné a efektívne kritiku prejaviť vo vnútri inštitúcie, upozorniť na chyby a ak je to možné, navrhnúť zlepšenia. V prípade pochybností je vhodné takúto situáciu konzultovať s vedúcim zamestnancom alebo s príslušným odborom“.

Rada sa v podstate stotožnila so stanoviskom poradnej komisie, avšak súčasne konštatovala, že v rámci svojej pôsobnosti nie je oprávnená vecne/obsahovo posudzovať plnenie úloh štátneho zamestnanca podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta a dodržiavanie s tým súvisiacich povinností či obmedzení štátneho zamestnanca vyplývajúcich z právnych predpisov. Štátny zamestnanec jednoznačne zodpovedá služobnému úradu a iba služobný úrad je kompetentný posudzovať ich porušenie, Rade táto kompetencia nepatrí. V štátnozamestnaneckých vzťahoch je partnerom štátneho zamestnanca služobný úrad. Rada je oprávnená posudzovať iba konanie služobného úradu po procesnej stránke, to znamená, že posudzuje, či v rámci svojho konania služobný úrad dodržal zákonom stanovené postupy.

Oznamovateľ namietal aj nedostatočné odôvodnenie v upozornení, ktoré by jednoznačne popisovalo jeho protiprávne konanie, za ktoré bol disciplinárne postihnutý tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe, podľa ktorého upozornenie obsahuje odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona.

Rada po preskúmaní uvedenej písomnosti konštatovala, že odôvodnenie uvádzané služobným úradom „že v období od ..... do ..... opakovaným prelepovaním tvárovej časti ministra sa dopustil menej závažného porušenia služobnej disciplíny“, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe.

Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a zároveň je spojené so zabezpečením zákonnosti rozhodnutia s uvedením relevantných dôvodov, pre ktoré rozhodujúci orgán rozhodol tak, ako rozhodol. V danom prípade v rozhodnutí absentujú takéto relevantné dôvody.

Rada mala za to, že na naplnenie ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe bolo potrebné zo strany služobného úradu konkrétnejšie uviesť, v čom služobný úrad vidí porušenie služobnej disciplíny oznamovateľa. 
Písomnosť služobného úradu obsahovala iba vymedzenie skutku, ktorý sa považoval za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa zákona, avšak  neobsahovala zdôvodnenie, o nesplnenie alebo porušenie ktorej konkrétnej povinnosti v zmysle ustanovenia §  111 prípadne ustanovenia § 112 zákona o štátnej službe išlo.

Následne Rada preskúmavala postup služobného úradu v súvislosti s ustanoveniami § 118 a § 119 zákona o štátnej službe.

V zmysle ustanovenia § 118 ods. 8 zákona o štátnej službe poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.

V zmysle uvedeného ustanovenia § 118 ods. 8 zákona o štátnej službe poradná komisia vyhotovila písomný záznam zo zasadnutia poradnej komisie, na ktorom prerokovala postup a priebeh preskúmania porušenia služobnej disciplíny, dôkazy a vyjadrenia štátneho zamestnanca. Z kontextu druhej časti záznamu je možné sa domnievať, že poradná komisia síce prerokovala porušenie služobnej disciplíny oznamovateľa, avšak v prvej časti záznamu uvádza ako dôvod zasadnutia podnet služobného úradu v súvislosti s porušením služobnej disciplíny u iného štátneho zamestnanca, zaradeného na výkon štátnej služby v inom organizačnom útvare, z čoho je zrejmé, že nejde o oznamovateľa a z nedôslednosti autora došlo k obsahovej chybe v zázname.

Následne zaslala poradná komisia v zmysle ustanovenia § 118 ods. 8 zákona o štátnej službe odporúčacie stanovisko pre GT SÚ, v ktorom dospela k záveru, že podnet GT SÚ v súvislosti s porušením služobnej disciplíny štátneho zamestnanca považuje za neopodstatnený v zmysle menej závažného porušenia služobnej disciplíny a osobný pohovor, ktorý bol vykonaný so štátnym zamestnancom považuje za dostatočný spôsob upozornenia, aby konaniu, ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu služobnej disciplíny v budúcnosti, predchádzal. Keďže v zmysle uvedeného ustanovenia GT SÚ nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný, postupoval následne v súlade s ustanovením § 119 zákona o štátnej službe.

V zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 zákona o štátnej službe ak generálny tajomník dospeje k záveru, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, vydá upozornenie; ak ide o menej závažné porušenie služobnej disciplíny, upozornenie vydá v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

V zmysle uvedeného ustanovenia GT SÚ vydal písomnosť „Oznámenie o porušení služobnej disciplíny“, v ktorej upozornil oznamovateľa, že v období od ..... do ..... opakovaným prelepovaním tvárovej časti ministra sa dopustil menej závažného porušenia služobnej disciplíny. Konkrétne mal podľa GT SÚ porušiť:

• ustanovenia § 111 ods. 1 písm. l) zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež
• ustanovenia § 5 ods. 5  vyhlášky Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z.z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca.

Zároveň ho upozornil, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe. Na konci písomnosti bolo uvedené meno a podpis GT SÚ bez odtlačku úradnej pečiatky.

V zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 upozornenie obsahuje najmä:

1. označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona,
2. k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,
3. odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona,
4. informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť  štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa

§ 75 ods. 1 písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej závažnom porušení služobnej disciplíny.

V zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 sa v písomnom vyhotovení upozornenia uvedie aj označenie generálneho tajomníka, ktorý upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom.
V tejto súvislosti Rada konštatovala, že zákon o štátnej službe nepozná inštitút „Oznámenie o porušení služobnej disciplíny“, zákon ukladá GT SÚ v prípade, že dospeje k záveru, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, vydať „Upozornenie“ v zmysle ustanovenia § 119 zákona o štátnej službe.

Na základe vyššie uvedených skutočností mala Rada za to, že zo strany GT SÚ došlo k porušeniu:

• ustanovenia § 119 ods. 1 zákona o štátnej službe tým, že nevydal „Upozornenie na porušenie služobnej disciplíny“ ale vydal „Oznámenie o porušení služobnej disciplíny“;
• ustanovenia § 119 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe nakoľko v písomnosti bolo uvedené porušenie ustanovenia § 5 ods. 5 Etického kódexu, avšak chýbalo tam vyšpecifikovanie konkrétneho písmena (v rozmedzí a) až g)), ktoré konkrétne označuje nesplnenú alebo porušenú povinnosť;
• ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe nakoľko v písomnosti bolo nedostatočné odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne popisovalo konanie oznamovateľa a teda mohlo byť považované za nesplnenie alebo porušenie povinnosti podľa tohto zákona;
• ustanovenia § 119 ods. 3 zákona o štátnej službe, keďže upozornenie nebolo opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a túto vadu odstránil GT SÚ až dodadočne na základe upozornenia od oznamovateľa.

V zmysle ustanovenia § 172 zákona o štátnej službe v nadväznosti na delegovanú pôsobnosť ustanovania § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na štátnozamestnanecké vzťahy, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný. Na základe toho bola Rada nútená konštatovať, že „Oznámenie o porušení služobnej disciplíny“ vydané GT SÚ bolo neplatné.

V rámci druhej roviny Rada skúmala sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby, ktorú podal proti GT SÚ.

V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe má štátny zamestnanec právo podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

V zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 zákona o štátnej službe môže štátny zamestnanec podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

V zmysle ustanovenia § 116 ods. 3 zákona o štátnej službe je na vybavenie sťažnosti príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo Najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o štátnej službe generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) bod. 3 zákona o štátnej službe je štátnym zamestnancom na účely tohto zákona aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu vládou.

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 5 zákona o štátnej službe je štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

V zmysle organizačného poriadku príslušného ministerstva, zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa tlačového odboru zabezpečujú vybavovanie a prešetrovanie sťažností podľa zákona o sťažnostiach v rozsahu pôsobnosti ministerstva.
Oznamovateľ v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 písm. h) v spojení s ustanovením § 116 ods. 1 zákona o štátnej službe podal v súvislosti s uvedeným disciplinárnym konaním sťažnosť voči GT SÚ. Predmetom jeho sťažnosti bolo, že GT SÚ podľa oznamovateľa pri posudzovaní možného porušenia služobnej disciplíny konal v rozpore s ustanovením § 119 ods. 1 a 2 alebo ustanovením § 120 zákona o štátnej službe.

Uvedenú sťažnosť na ministerstve prešetrovala kancelária ministra (pod ktorú spadá aj tlačový odbor) a podpísaná bola riaditeľom kancelárie ministra. Odvoláva sa na príslušný článok organizačného poriadku ministerstva, podľa ktorého zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa tlačového odboru zabezpečujú vybavovanie a prešetrovanie sťažností podľa zákona o sťažnostiach v rozsahu pôsobnosti ministerstva. Uvedené ustanovenie sa však nemôže vzťahovať na sťažnosť podanú proti GT SÚ, nakoľko z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej službe vyplýva, že GT SÚ na ministerstve je vedúcim štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a teda na vybavenie sťažnosti proti nemu je príslušný minister. Navyše sťažnosť proti GT SÚ nemôže vybavovať súčasť ministerstva, ktorá je podriadená GT SÚ.

Rada dospela k záveru, že sťažnosť, ktorú podal oznamovateľ proti GT SÚ nebola vybavená oprávneným a zákonným subjektom v zmysle zákona o štátnej službe a preto v nadväznosti na ustanovenie § 172 zákona o štátnej službe a delegovanú pôsobnosť ustanovania § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na štátnozamestnanecké vzťahy bola nútená konštatovať, že postup služobného úradu pri prešetrení tejto sťažnosti a s tým spojený následný právny úkon bol vykonaný v rozpore so zákonom a považovala ho za neplatný.

Rada preskúmavala podnet aj v súvislosti s námietkou oznamovateľa, že sťažnosť podaná oznamovateľom na GT SÚ nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote.
V zmysle ustanovenia § 116 ods. 5 zákona o štátnej službe sa na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej iba „zákon o sťažnostiach“).

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach je príslušný orgán verejnej správy povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca lehotu podľa odseku 1 predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní ak je sťažnosť náročná na prešetrenie. Lehotu nemôže predĺžiť splnomocnený zástupca, ktorý sťažnosť prešetruje. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné.

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie; v prípade sporu o príslušnosť lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia.

Z písomných podkladov, ktoré boli Rade doručené vyplývalo, že sťažnosť bola služobnému úradu doručená dňa 23.8.2022 a lehota na vybavenie sťažnosti začala plynúť dňa 24.8.2022. Služobný úrad vybavil sťažnosť dňa 21.12.2022 a keďže nepostupoval v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o sťažnostiach, 60 dňová lehota na vybavenie sťažnosti mu uplynula dňa 22.11.2022.

Na základe uvedeného Rada mala za to, že služobný úrad v tomto prípade konal aj v rozpore s ustanovením  § 116 ods. 5 zákona o štátnej službe v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, keďže služobný úrad nevybavil sťažnosť v zákonom stanovenej lehote 60 pracovných dní po podaní sťažnosti.

Rada po preskúmaní všetkých dostupných materiálov dospela ku konečnému záveru, že zo strany služobného úradu došlo k porušeniu princípu zákonnosti podľa čl. 2 zákona o štátnej službe v súvislosti s disciplinárnym konaním proti oznamovateľovi ako aj v súvislosti s vybavením sťažnosti podanej oznamovateľom proti GT SÚ tak, ako je to uvedené vyššie.

O týchto skutočnostiach Rada bezodkladne upovedomila Úrad vlády SR.
V rámci spätnej väzby služobný úrad Rade oznámil, že navrhované nápravné opatrenia akceptuje a bude podľa nich postupovať.

20066