1. Podnety
2. Analýzy vybraných podnetov

Kľúčové slová: zákonnosť, efektívne riadenie, dôstojnosť a rešpekt v medziľudských vzťahoch 

Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní podnetu od štátneho zamestnanca (ďalej len „oznamovateľ“), zistila porušenie princípu zákonnosti podľa čl. 2, princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe a § 5 ods. 1, 2 a 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca vedúcim štátnym zamestnancom a v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe odporučila služobnému úradu prijatie nápravných opatrení:

• v rámci výberového konania na štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca zvýšenú pozornosť venovať overovaniu osobnostných vlastností uchádzača formou osobného pohovoru s uchádzačom alebo posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra;
• v individuálnom pláne kompetenčného vzdelávania vedúcich štátnych zamestnancov klásť väčší dôraz na manažérske vzdelávanie a na vzdelávanie zamerané 
  na osobnostný rozvoj vedúceho štátneho zamestnanca;
• dôsledne vyhodnocovať efektivitu vzdelávania vedúcich štátnych zamestnancov vrátane overovania ich schopnosti aplikovať získané poznatky v praxi.

Odôvodnenie

Oznamovateľ podal podnet, z ktorého vyplývalo podozrenie z porušenia princípu zákonnosti podľa čl. 2 a princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe. Rada počas preskúmavania podnetu zistila aj porušenie § 5 ods. 1, 2 a 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca, ktorý upravuje inštitút dôstojnosti a rešpektu v medziľudských vzťahoch, a to vedúcim štátnym zamestnancom.

K porušeniu princípov zákona o štátnej službe, ako aj § 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca, malo dôjsť z dôvodu, že postup a štýl riadenia vedúceho štátneho zamestnanca bol v rozpore s princípmi štátnej služby v zmysle zákona o štátnej službe. Oznamovateľ v podnete uviedol, že porušovanie princípov, bossing, prenasledovane zamestnancov za účelom ich prepustenia z práce a následné uvoľnenie systemizovaného miesta sa stalo denným programom služobného úradu. Zamestnanci, ktorí už dlhšie pracovali na svojich pozíciách, boli po pohovore so svojim novým vedením prinútení, aby skončili štátnozamestnanecký pomer dohodou, a keď tak urobili, bola im vyplatená odmena za vykonanú prácu. Pokiaľ by neodišli dohodou, boli zamestnancovi ukladané služobné úlohy v tak krátkom čase a v takom množstve úloh, ktoré by nemal šancu stihnúť v danom termíne, a tak mu hrozilo, že skončí výpoveďou alebo okamžitým skočením za porušenie služobnej disciplíny.

V podnete tiež poukázal na viaceré príklady, kedy došlo k porušeniu princípov štátnej služby, ako aj Etického kódexu štátneho zamestnanca. Ako príklad zámernej deštrukcie odboru oznamovateľ uviedol, že hneď po nástupe nového vedúceho štátneho zamestnanca upriamil jeho pozornosť na dva najväčšie agendové systémy, a že je nevyhnutné pripraviť verejné obstarávanie pre nové zmluvy. Uviedol, že vedúci štátny zamestnanec neurobil nič a namiesto toho bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia oznamovateľa odvolal z poverenia riadenia jeho sekcie. Na uvoľnené štátnozamestnanecké miesto po štátnom zamestnancovi, ktorý zabezpečoval všetky verejné obstarávania pre IT a ostatné vecné sekcie, oznamovateľ vedúcemu štátnemu zamestnancovi odporúčal prijať konkrétnu osobu na zastupovanie, ktorá mala skúsenosti s verejným obstarávaním a bola schopná nastúpiť okamžite. Vedúci štátny zamestnanec ale posunul jej životopis na iný úsek, kde túto osobu prijali, čím mal ohroziť verejné obstarávania pre konkrétnu sekciu.

V podaní ďalej poukázal na porušovanie pružného pracovného času vedúcim štátnym zamestnancom, ktorý nariadil pravidelné denné porady na 8:45 hod. napriek tomu, že povinný pracovný čas začína o 9:00 hod. Ďalej upriamil pozornosť Rady na skutočnosť, že vedúci štátny zamestnanec organizoval pracovné stretnutia pravidelne po 15:00 hod. napriek tomu, že povinný pracovný čas je stanovený do 15:00 hod., v piatok do 14:00 hod. Uviedol, že zamestnanci sa museli na denné porady pripájať aj počas práceneschopnosti, návštevy lekára alebo dovolenky. Oznamovateľ ďalej uviedol, že vedúci štátny zamestnanec organizoval niekedy pracovné stretnutia online, a to len za účelom, aby mohol sedieť vo dvore budovy služobného úradu, kde fajčil. Taktiež, že vedúci štátny zamestnanec fajčil aj počas pracovných stretnutí v budove služobného úradu a online mítingov v zasadačke sekretariátu. Oznamovateľ ďalej konštatoval, že vedúci štátny zamestnanec sám nielenže nedodržiaval vlastné termíny, ale navyše ich neustále menil, presúval alebo rušil. Tak vytváral atmosféru napätia, neistoty a permanentného stresu u svojich podriadených. Dal do pozornosti, že vedúci štátny zamestnanec organizoval niekoľko stretnutí denne, ktoré zaberali 5 – 6 hodín, a tak boli zamestnanci nútení ostávať v práci oveľa dlhšie, ako je vyhradený pracovný čas. Bol názoru, že pod vedením uvedeného vedúceho štátneho zamestnanca dochádzalo ku kolíziám pri plnení termínov pracovných úloh, konkrétne omeškaným úhradám faktúr a pod. Zároveň organizáciou práce vedúceho štátneho zamestnanca došlo k odsunutiu verejného obstarávania na zabezpečenie prevádzky dvoch najväčších agendových informačných systémov, bez ktorých služobný úrad nemohol plniť svoju základnú činnosť.

Vyjadril názor, že zo strany vedúceho štátneho zamestnanca dochádzalo k zasahovaniu do riadiacich kompetencií riaditeľov odborov, alebo riaditeľov iných úsekov, ktoré nepatrili do štruktúry jeho úseku, a tiež k organizovaniu stretnutí na iných útvaroch a preberanie vedenia stretnutia. Oznamovateľ v podnete venoval svoju pozornosť aj správaniu vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý používal hrubé výrazy a nadávky v bežnej komunikácií bez ohľadu na pracovnú pozíciu, vek a pohlavie prítomných. Záverom podania konštatoval, že ešte ako riadiaci pracovník osobnému úradu doručil návrh na letné odmeny pre podriadených, ktoré vedúci štátny zamestnanec stiahol a oznamovateľovi odňal letnú odmenu, napriek skutočnosti, že bol v služobnom úrade zamestnaný len jeden mesiac a nemal ako posúdiť rozsah a kvalitu práce oznamovateľa. V podaní opísal aj skutočnosť, kedy mal vedúci štátny zamestnanec obviniť oznamovateľa z brania úplatkov od dodávateľov s vyhrážkou, že keď bude mať dôkaz, na hodinu ho vyrazí z práce. Svedkom takéhoto jedného incidentu mal byť aj ďalší štátny zamestnanec. Zároveň ho vedúci štátny zamestnanec bez akéhokoľvek upozornenia odvolal z funkcie povereného riaditeľa sekcie s okamžitou platnosťou a následne oznamovateľ podpísal so služobným úradom dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, s tým, že do konca mesiaca mal čerpať riadnu dovolenku, počas ktorej mu zamestnanci nosili domov faktúry a iné dokumenty na podpis a to z dôvodu, že zo strany vedúceho štátneho zamestnanca a následne ani služobného úradu nedošlo k zákonnému zabezpečeniu zastupovania oznamovateľa.

V rámci súčinnosti služobný úrad uviedol, že po oboznámení sa s obsahom žiadosti zo strany Rady pre štátnu službu predvolal vedúceho štátneho zamestnanca na osobný pohovor, aby poskytol stanovisko ku všetkým bodom uvedeným v žiadosti Rady. Vedúci štátny zamestnanec k väčšine skutočností obsiahnutých v žiadosti o súčinnosť, pri ktorých mohla byť vyvodená disciplinárna zodpovednosť, a teda následné porušenie služobnej disciplíny, zaujal súhlasné stanovisko s tým, že ho vzniknutá situácia veľmi mrzela. Zo strany služobného úradu bol prijatý záver, že spôsob akým štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, vo svetle skutočností obsiahnutých v žiadosti o súčinnosť a berúc do úvahy vysoké postavenie štátneho zamestnanca v rámci riadiacej štruktúry služobného úradu, nebol pre služobný úrad akceptovateľný. Štátny zamestnanec sa na základe toho rozhodol pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou a voči navrhovanému postupu služobný úrad nemal námietky.

Rada po oboznámení sa s podnetom a vyjadrením k žiadosti o súčinnosť dospela k záveru, že zo strany služobného úradu konaním vedúceho štátneho zamestnanca došlo k porušeniu princípu zákonnosti podľa čl. 2, princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4 zákona o štátnej službe a § 5 ods. 1, 2 a 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca.

Rada konštatovala, že k porušeniu princípu zákonnosti došlo zo strany vedúceho štátneho zamestnanca pri porušovaní pružného pracovného času podriadených a to z dôvodu, že nariadil pravidelné denné (a nielen vo výnimočných prípadoch) porady na čas 8:45 hod., kedy štátny zamestnanec nie je povinný byť v práci, nakoľko sa v služobnom úrade na základe platnej kolektívnej zmluvy mal uplatňovať pružný pracovný čas s povinnou zložkou od 9:00 hod. Pružný pracovný čas je síce benefitom zamestnávateľa, no napriek tomu nemôže dochádzať zo strany vedúceho štátneho zamestnanca k jeho porušovaniu a nemôže vyžadovať od svojich zamestnancov, aby boli na pracovisku každé ráno skôr, ako v čase, keď im začína pevná zložka pružného pracovného času. Naviac je kolektívna zmluva z právneho hľadiska považovaná za záväzný pracovnoprávny predpis, preto aj z tohto dôvodu videla Rada v namietaných skutočnostiach porušenie princípu zákonnosti.

Ďalej Rada videla porušenie princípu zákonnosti aj v skutočnosti, že vedúci štátny zamestnanec mal na pracovisku porušovať zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 6 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje zákaz fajčenia na pracoviskách. Rada považovala za neprípustné, aby zo strany štátnych zamestnancov, tobôž v postavení vedúceho štátneho zamestnanca, dochádzalo k porušovaniu vyššie uvedených zákonov, nakoľko každý štátny zamestnanec je pri nástupe do štátnozamestnaneckého pomeru povinný zúčastniť sa školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kde je počas jeho absolvovania poučený o povinnosti dodržiavať ustanovenia aj zákona o ochrane zdravia pri práci.

V podanom podnete Rada videla aj porušenie princípu efektívneho riadenia a dopytovala sa služobného úradu na konkrétne skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté v podnete. Z jeho odpovede vyplynulo, že na osobnom pohovore služobný úrad vyzval vedúceho štátneho zamestnanca, aby zaujal stanovisko k jednotlivým bodom uvedeným v žiadosti o súčinnosť, a ako Rada už vyššie uviedla, takisto vyplynulo, že sám vedúci štátny zamestnanec k väčšine skutočností uvedených v žiadosti o súčinnosť zaujal súhlasné stanovisko. Ak by bol na základe podnetu naplnený skutok aspoň v jednej časti, z bodov, ktoré oznamovateľ popísal v podnete v bodoch: 
3/ Organizovanie troch aj štyroch stretnutí denne; 4/ Nedodržanie vlastných termínov; 
6/ Mikromanažment a prioritizácia pracovných úloh; 8/ Prekračovanie kompetencií; 
9/ Vyhrážky, ponižovanie a obviňovanie bez akýchkoľvek dôkazov, už to by malo za následok porušenie princípu efektívneho riadenia. Možno teda predpokladať, keďže sa vedúci štátny zamestnanec priznal k väčšine namietaných skutočností, že došlo z jeho strany k porušeniu princípu efektívneho riadenia.

Aj napriek tomu, že oznamovateľ vo svojom podaní explicitne neuviedol, že zo strany vedúceho štátneho zamestnanca mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca, ktorý upravuje inštitút dôstojnosti a rešpektu v medziľudských vzťahoch, Rada mala z obsahu podnetu za preukázané, že k porušeniu došlo. V ustanovení § 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca je upravené, ako má štátny zamestnanec vystupovať pri plnení svojich služobných úloh, ako má konať nielen v styku s verejnosťou, ale aj s ostatnými zamestnancami a predstaviteľmi orgánov verejnej moci, a to v súlade so zásadami slušného správania. Úlohou štátneho zamestnanca je dbať na dobré medziľudské vzťahy, podporovať spoluprácu a vnímanie štátnej služby založenej na pravidlách rovnakého zaobchádzania. Ďalej je jeho úlohou pri vykonávaní štátnej služby pristupovať ku každému s úctou, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť, komunikovať zdvorilo a v súlade s pravidlami slušného správania a nepoškodzovať útlakom iného zamestnanca, nesťažovať alebo mu neznemožňovať plnenie jeho úloh, ako i nezastrašovať iného zamestnanca ani na neho nevyvíjať psychický nátlak.

Ako vyplýva z Komentára k Etickému kódexu štátneho zamestnanca k ustanoveniu § 5, ktorý pojednáva o dôstojnosti a rešpekte v medziľudských vzťahoch¹:  „Pri skúmaní porušenia tejto časti etického kódexu by predmetom posúdenia malo byť porušenie spoločenských štandardov vychádzajúcich z hodnôt, kultúry a zvykov daného služobného úradu, s prihliadnutím na aktuálny stav a vývoj spoločenských štandardov v spoločnosti. Porušením etického kódexu je správanie v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je správanie, ktoré nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou považované za poctivé a slušné konanie.“

Na základe uvedeného Rada mala za to, že správanie sa vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý mal oznamovateľa za prítomnosti svedka obviniť z brania úplatkov od dodávateľov, je správaním, ktoré bolo v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Etického kódexu štátneho zamestnanca, najmä s ustanovením § 5 ods. 5 d), f), g). Nemožno opomenúť ani správanie vedúceho štátneho zamestnanca, ktorý v bežnej komunikácii so zamestnancami mal používať hrubé výrazy a nadávky bez ohľadu na pracovnú pozíciu, vek a pohlavie prítomných. Rada považuje za neprípustné takéto správanie od akéhokoľvek štátneho zamestnanca, o to viac, ak ide o vedúceho štátneho zamestnanca.

Rada mala aj z následného postupu, ktorý v služobnom úrade zvolili a hlavne zo skutočnosti, že samotný vedúci štátny zamestnanec vyjadril súhlasné stanovisko k väčšine bodov obsiahnutých v žiadosti o súčinnosť adresovanej Radou, za preukázané, že v podanom podnete došlo k porušeniu princípu zákonnosti podľa čl. 2, princípu efektívneho riadenia podľa čl.4 a ustanovenia § 5 Etického kódexu štátneho zamestnanca.

Rada na základe vyššie uvedených zistení, v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe, odporúčala služobnému úradu prijať nápravné opatrenia tak, ako sú uvedené v úvode. Od ďalších opatrení týkajúcich sa vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči vedúcemu štátnemu zamestnancovi, ako bolo uvedené vyššie, Rada upustila, nakoľko sa služobný úrad s menovaným štátnym zamestnancom dohodol na skončení štátnozamestnaneckého pomeru. 

O zistených skutočnostiach Rada, v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe, bezodkladne informovala Úrad vlády SR.

1 /data/files/7849_eticky-kodex-komentar-v11.pdf