1. Podnety
2. Analýzy vybraných podnetov

Kľúčové slová: rovnaké zaobchádzanie, zákaz diskriminácie, dôchodkový vek, predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, odôvodnenie rozhodnutia

Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti je v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní podnetu štátneho zamestnanca nezistila zo strany služobného úradu porušenie ustanovení zákona o štátnej službe pri nepredĺžení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa po dosiahnutí veku 65 rokov.

Odôvodnenie

Rade pre štátnu službu bol doručený podnet štátneho zamestnanca (ďalej len „oznamovateľ“), ktorý vyjadril podozrenie, že postup služobného úradu, ktorý mu odmietol predĺžiť štátnozamestnanecký pomer v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 písm. u) zákona o štátnej službe pri dosiahnutí veku 65 rokov, bol v rozpore s ustanoveniami čl. 9 (Princíp rovnakého zaobchádzania) a § 4 (Zákaz diskriminácie) zákona o štátnej službe a § 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), keďže iným štátnym zamestnancom služobného úradu v obdobnej situácii štátnozamestnanecký pomer pri dosiahnutí veku 65 rokov predĺžil.

V podnete a jeho prílohách oznamovateľ uvádza, že v roku 2022 dosiahol vek 65 rokov. Niekoľko dní po jeho dovŕšení služobnému úradu zaslal Žiadosť o predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov. Následne v dochádzkovom systéme služobného úradu, ako aj v ďalšom používanom IT systéme zistil, že jeho štátnozamestnanecký pomer bude ku koncu mesiaca ukončený, o čom v tom čase nebol písomne informovaný.

Písomnosť, ktorou oznamovateľovi služobný úrad oznámil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31. decembrom 2022, bola elektronicky odoslaná 30. decembra 2022 a následne mu bola odoslaná aj v listinnej forme.

Oznamovateľ ďalej uvádza, že koncom decembra 2022 mu bola zaslaná zamietavá odpoveď na žiadosť o predĺženie štátnozamestnaneckého pomeru. Na telefonickú žiadosť o uvedenie dôvodu zamietnutia žiadosti mu personálne oddelenie služobného úradu odpovedalo, že „nemá povinnosť uviesť dôvod nevyhovenia žiadosti.“ Následne oznamovateľ písomne požiadal o uvedenie dôvodu nevyhovenia jeho žiadosti, ktoré mu však do zaslania podnetu Rade doručené nebolo.

Oznamovateľ adresoval služobnému úradu Sťažnosť v súlade s § 116 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s § 116 zákona o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a v súlade s § 3 zákona č. 9/2010, v ktorej namietal nepredĺženie štátnozamestnaneckého pomeru po dovŕšení veku 65 rokov.

Citoval v nej tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „Správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takémuto rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne preskúmateľné súdom. […] Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikli pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívania s dobrými mravmi, bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle správneho orgánu.“

Po tom, ako sťažovateľa Odbor kontroly, sťažností a petícií služobného úradu informoval o odložení sťažnosti z dôvodu chýbajúceho podpisu, autorizácie alebo autentifikácie v zmysle zákona a nedoplnenie takéhoto potvrdenia v zákonom stanovenej lehote piatich pracovných dní, oznamovateľ podal sťažnosť opakovane o päť dní neskôr. Informáciou o jej vybavení v čase podávania podnetu oznamovateľ nedisponoval, spolu s podnetom však Rade zaslal korešpondenciu služobného úradu, ktorý potvrdzuje, že sťažnosť bola potvrdená vlastnoručným podpisom.

Po oboznámení sa s obsahom podnetu dospela Rada k nasledujúcim záverom:

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov, upravuje ustanovenie § 82 ods. 1 písm. k) zákona o štátnej službe, podľa ktorého sa štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu „uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u).“

V zmysle uvedeného ustanovenia má služobný úrad postupovať automaticky v prípade, že nastane predpokladaná situácia (dovŕšenie veku 65 rokov), čo sa, podľa oznamovateľom poskytnutých informácií, v decembri 2022 aj stalo: služobný úrad mu oznámil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31. decembrom 2022 elektronicky a následne aj v listinnej forme. Oznamovateľov štátnozamestnanecký pomer bol dovŕšením veku 65 rokov skončený na základe zákona. Doručenie oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo zo strany služobného úradu teda iba konštatovaním právneho stavu, ktorý nastal vzhľadom na uplynutie kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕšil vek zákonom stanovený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Skončením oznamovateľovho štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle uvedeného ustanovenia § 82 ods. 1 písm. k) služobný úrad zároveň splnil všetky jemu vyplývajúce zákonné povinnosti v danej situácii. Služobný úrad je v zmysle ustanovení § 55 ods. 1 písm. u) zákona o štátnej službe oprávnený – nie povinný – predĺžiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov prostredníctvom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou je „predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane.“

V takomto prípade ide o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorej formu upravuje § 55 ods. 2 zákona o štátnej službe:
„Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. h), k), t), u) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.“

Z právnej úpravy teda jednoznačne vyplýva, že predĺženie štátnozamestnaneckého pomeru je nenárokovateľné a podlieha iba rozhodnutiu služobného úradu bez stanovenia ďalších podmienok. Postup podľa § 55 ods. 1 písm. u) zákona o štátnej službe je čisto v rozhodovacej právomoci služobného úradu a pokiaľ sa služobný úrad domnieva, že štátny zamestnanec, napriek dosiahnutiu veku 65 rokov, bude v rámci výkonu štátnej služby pre služobný úrad naďalej prínosom, zákon o štátnej službe mu dáva možnosť uzatvoriť s takýmto štátnym zamestnancom dohodu o predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru.

Samotný fakt, že oznamovateľ so služobným úradom komunikoval o skončení svojho štátnozamestnaneckého pomeru a požiadal o jeho predĺženie v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 písm. u), nemal vplyv na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Zákon o štátnej službe nestanovuje formu žiadosti voči služobnému úradu o predĺženie štátnozamestnaneckého pomeru alebo jej náležitosti, ide teda o komunikáciu v služobných záležitostiach bez konkrétne stanovenej právnej úpravy. Zákon o štátnej službe žiadosť o predĺženie štátnozamestnaneckého pomeru neupravuje a nespája s ňou ani žiadne povinnosti služobného úradu, ani odkladný účinok voči skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Hoci oznamovateľ namietal, že služobný úrad svoje rozhodnutie o nepredĺžení štátnozamestnaneckého pomeru neodôvodnil, odôvodnenie ani nebol povinný poskytnúť. Rada je toho názoru, že služobný úrad nie je povinný poskytnúť odôvodnenie pri nepredĺžení štátnozamestnaneckého pomeru postupom podľa § 55 ods. 1 písm. u) zákona o štátnej službe, keďže zákon automaticky predpokladá ukončenie tohto pomeru dovŕšením veku.

Rada si je vedomá požiadaviek na jasnosť a racionalitu rozhodnutí služobného úradu voči štátnym zamestnancom tak, aby z ich strany nedochádzalo k pocitu nespravodlivosti a z toho vyplývajúcej demotivácii štátnych zamestnancov. Preto Rada považuje za vhodné, aby služobné úrady jasne prezentovali personálne a organizačné kritéria, ktoré ich vedú k predlžovaniu štátnozamestnaneckých pomerov tak, aby aj samotní štátni zamestnanci mali zvýšenú predvídateľnosť v štátnozamestnaneckých vzťahoch a v prípade záujmu mohli vyvinúť úsilie smerujúce k predĺženiu daného štátnozamestnaneckého pomeru.

Rada podporuje otvorenú komunikáciu kritérií alebo dôvodov, ktoré vedú služobný úrad k akémukoľvek podstatnému a zároveň prípadnému nenárokovateľnému rozhodnutiu o štátnych zamestnancoch aj v iných oblastiach, napríklad pri odmenách, pokiaľ to okolnosti umožňujú. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výskum Rady z roku 2022, podľa ktorého sú ako spravodlivejšie vnímané tie služobné úrady, ktoré komunikujú dôvody pre svoje rozhodnutia. Tieto služobné úrady správne vnímajú ľudský rozmer štátnozamestnaneckého vzťahu a dôležitosť plnenia ľudských potrieb ako predpokladu pre motiváciu a organizačný úspech. Komunikácia plní zároveň prevenčnú funkciu, napríklad voči vynaloženým nákladom služobného úradu vznikajúcim potrebou riešiť problémy s nespokojnými štátnymi zamestnancami, ktoré vznikli práve v dôsledku nedostatočnej komunikácie.

Pokiaľ ide o zákaz diskriminácie, upravuje ho zákon o štátnej službe v ustanovení § 4 ods. 1 zákon o štátnej službe v otázkach diskriminácie, v rámci ktorého odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon):
„Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.“

V ustanovení § 4 ods. 3 zákaz diskriminácie bližšie konkretizuje:
„V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“

Antidiskriminačný zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 „Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovno-právnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.“

V ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) antidiskriminačný zákon špecifikuje oblasti, v ktorých sa, v spojení s právami osôb ustanovených osobitnými zákonmi, zásada rovnakého zaobchádzania podľa § 3 ods. 1 uplatňuje. Ide o oblasti „prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania).“

Pri aplikácii zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle ustanovenia § 6 antidiskriminačného zákona nie je možné očakávať, že služobný úrad bude mať možnosť ponúknuť štátnym zamestnancom v rovnakom alebo podobnom veku vždy rovnaké štátnozamestnanecké miesta za rovnakých podmienok. Zásada v princípe znamená rovnaký prístup ku všetkým štátnym zamestnancom tým, že sú na nich aplikované rovnaké podmienky v rovnakých situáciách, avšak s nutnosťou prihliadať na okolnosti a jedinečnosť každej jednej situácie, v tomto prípade na aktuálne organizačné a personálne potreby služobného úradu.

Antidiskriminačný zákon v niektorých prípadoch pripúšťa rozdielne zaobchádzanie. V ustanovení § 8 ods. 3 vymedzuje, kedy sa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nepovažuje za diskrimináciu:
„Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení

1. minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania,
2. osobitných podmienok na prístup k zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu a osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie alebo osoby s opatrovateľskými povinnosťami a ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana,
3. podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám v zamestnaní.“

Z citovaného antidiskriminačného zákona vychádza princíp rovnakého zaobchádzania, ako je ukotvený v článku 9 zákona o štátnej službe:
„Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.“

Z informácií, ktoré Rade oznamovateľ poskytol, vyplýva, že služobný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe zakazujúcimi diskrimináciu, ustanoveniami antidiskriminačného zákona a jeho súkromie, ústavné práva a zákonné práva v zmysle princípu rovnakého zaobchádzania porušené neboli. Samotné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru takisto prebehlo v súlade s príslušným ustanovením zákona o štátnej službe. Rada v procese preskúmavania podnetu nezistila preukázateľné nedostatky, ktorých by sa služobný úrad dopustil, keď sa v rámci svojej rozhodovacej právomoci rozhodol nepredĺžiť oznamovateľovi štátnozamestnanecký pomer po dosiahnutí veku 65 rokov.

V nadväznosti na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa odôvodňovania rozhodnutí správnych orgánov, pokladá Rada za vhodné poznamenať, že uvedený rozsudok sa vzťahuje na režim správneho práva, konkrétne správneho konania a jeho zásad podľa Správneho poriadku, a nie štátnozamestnaneckého vzťahu, teda režimu práva pracovného, ktorého stranami sú štátny zamestnanec a služobný úrad. V štátnozamestnaneckom vzťahu služobný úrad nevystupuje voči štátnemu zamestnancovi ako správny orgán.

V súlade s citovaným rozhodnutím Rada konštatuje, že služobný úrad v tomto prípade nie je správnym orgánom. Samotný zákon o štátnej službe v ustanovení § 116 ods. 5 uvádza, že ustanovenia osobitného zákona, teda zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, sa v rámci sťažnosti štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby použije primerane. V praxi to znamená, že služobný úrad aplikuje na štátnozamestnanecké vzťahy iba tie ustanovenia osobitného zákona, ktoré zodpovedajú jeho kompetenciám daným zákonom o štátnej službe.

Pri vybavovaní sťažností oznamovateľa postupoval služobný úrad v súlade s princípom zákonnosti podľa zákona o štátnej službe, ktorého porušenie Rada nezistila.

Na základe uvedeného Rada konštatovala, že k porušeniu princípov štátnej služby nedošlo.

20071