Podnet 29/2019: efektívne riadenie, mobbing, bossing

Podnet, ktorým štátnu zamestnanec upozornil na podozrenie z porušenia princípu efektívneho riadenia
 
Kľúčové slová: efektívne riadenie, vedúci štátny zamestnanec, šikana, mobbing, bossing, efektivita, sťažnosť štátneho zamestnanca
  
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti je podľa § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom a Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní podnetu štátneho zamestnanca (ďalej len „oznamovateľ“) zo dňa 01.10.2019, zistila porušenia princípu efektívneho riadenia podľa článku 4 zákona o štátnej službe a podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe odporučila služobnému úradu prijať tieto nápravné opatrenia:
  • v rámci služobného hodnotenia zohľadniť nedostatky vedúcej zamestnankyne oznamovateľa v jej riadiacich schopnostiach,
  • preškolenie vedúcej zamestnankyne oznamovateľa v oblasti komunikácie, poskytovania spätnej väzby, riadenia, vedenia ľudí, teamovej práce, napríklad prostredníctvom Hodnotiaceho, testovacieho a metodického centra pre ľudské zdroje Úradu vlády SR.
 
Odôvodnenie
1.       K vybaveniu sťažností oznamovateľa

Vo svojom podnete oznamovateľ uvádza, že na viaceré problémy, týkajúce sa plnenia jeho služobných úloh, oznamovateľ poukazoval formou podania sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sťažnostiach“) a to:
  • sťažnosťou z 24.01.2019, týkajúcou sa jeho služobného hodnotenia,
  • sťažnosťou z 01.02.2019, týkajúcou sa nevypracovania jeho individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania,
  • sťažnosťou z 29.03.2019, týkajúcou sa mobbingu a bossingu,
  • sťažnosťou z 11.04.2019, týkajúcou sa pokračujúceho mobbingu a bossingu a
  • sťažnosťou zo dňa 7.5.2019, týkajúcou sa ďalších dôkazov o pokračujúcom mobbingu a bossingu.
Vo svojom podnete sa oznamovateľ sťažoval na šikanu - bossing, zo strany vedúcej odboru oznamovateľa (ďalej len „OO”) a tiež porušovanie zákona o štátnej službe a napokon sa sťažoval na nečinnosť prednostky okresného úradu (ďalej len „OÚ“).
 
Rada konštatuje, že v systéme štátnej správy existujú viaceré kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť odstránenie nedostatkov a priniesť nápravu v činnosti orgánov štátnej správy. Niektoré z nich sa vzťahujú na činnosť orgánov štátnej správy všeobecne (napríklad zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, zákon č. 10/1996 z kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov). Iné sú zamerané len na oblasť výkonu štátnej služby - napríklad sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby podľa § 116 zákona o štátnej službe alebo podnet občana alebo štátneho zamestnanca na porušenie princípov štátnej služby Rade podľa § 14 ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe.
Tieto predpisy nie sú navzájom prepojené a obsah podaní sa môže vecne prekrývať, ako je tomu aj v prípade oznamovateľa. Aby sa zamedzilo rozporným alebo duplicitným výstupom a paralelným konaniam, je potrebné, aby sa kontrolné orgány koordinovali s cieľom čo najrýchlejšieho a najefektívnejšieho vyriešenia konkrétnej situácie.
Vzhľadom na to, že oznamovateľ postupoval podľa zákona o sťažnostiach, podľa ktorého boli viaceré z jeho výhrad voči činnosti OÚ Trnava riešené príslušnými orgánmi (OÚ, služobný úrad (ďalej len „SÚ“)) a oznamovateľ zároveň podal podnet na Radu, Rada sa v prvom kroku zamerala na zistenie, ktoré z namietaných oblastí bude v rámci svojich kompetencií prešetrovať. Postupovala v súčinnosti s SÚ a OÚ, od ktorých si vyžiadala informácie a podklady k vybavovaniu sťažností oznamovateľa podľa zákona o sťažnostiach.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe je Rada nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom na ochranu princípov štátnej služby. Proces prešetrovania podnetov nie je zákonom o štátnej službe striktne formalizovaný, napríklad nie sú stanovené lehoty na ich vybavenie. Prednosť má mať riešenie podľa osobitného kontrolného mechanizmu, pôsobnosť Rady je voči týmto mechanizmom subsidiárna a vecne limitovaná len na ochranu princípov štátnej služby.
Rada preto dospela k záveru, že pokiaľ ide o sťažnosti oznamovateľa podľa zákona o sťažnostiach, vyčká na ukončenie prebiehajúcich procesov vybavovania sťažností a vyžiada si výsledky ich vybavenia. Následne posúdi výhrady oznamovateľa, ktoré sa v rámci vybavovania sťažností nevyriešili a zároveň môžu predstavovať porušenie niektorého z princípov štátnej služby. Rada nie je kompetentná preskúmavať porušenia iných právnych predpisov (vecná agenda oznamovateľa, vedenie spisov, náročnosť oznamovateľovi pridelených spisov a spôsob ich prideľovania).
 
K prvej sťažnosti z 24.01.2019 na služobné hodnotenie oznamovateľa

Od vedúcej zamestnankyne oznamovateľa, ako hodnotiteľky, dostal oznamovateľ pri služobnom hodnotení za kalendárny rok 2018 návrhy na zlepšenie, čo bolo podľa neho v rozpore s ustanovením § 123 ods. 3 zákona o štátnej službe, keďže bol hodnotený ako veľmi dobrý. Na základe písomnej námietky oznamovateľa podľa § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe bolo vydané nové hodnotenie. Sťažnosť oznamovateľa na porušenie zákona o štátnej službe zo strany vedúcej zamestnankyne oznamovateľa, ktorej predmetom bolo nedodržanie § 123 ods. 3 a ods. 7 zákona o štátnej službe, vyhodnotila prednostka OÚ vzhľadom na nápravu pôvodného pochybenia ako neopodstatnenú. Následne aj SÚ vyhodnotilo sťažnosť oznamovateľa proti vybaveniu tejto sťažnosti ako neopodstatnenú. Vo svojich sťažnostiach oznamovateľ namietal fakt, že vedúca zamestnankyňa oznamovateľa pochybila aj tým, že ako hodnotiteľ do troch dní jeho námietku voči služobnému hodnoteniu nepredložila prednostke Okresného úradu Trnava ako svojej priamej nadriadenej v zmysle § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe.
OÚ oznamovateľovi odpovedal, že trojdňová lehota slúži na podanie námietky voči služobnému hodnoteniu. Podľa § 123 ods. 7 zákona o štátnej službe „Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením jeho priamemu nadriadenému.“ Z toho vyplýva, že pre vedúcu zamestnankyňu oznamovateľa platila lehota zadefinovaná nie počtom dní, ale pojmom „bezodkladne“.

Vzhľadom na to, že k vyriešeniu výhrady oznamovateľa voči služobnému hodnotenie došlo v rámci služobného úradu a Rada ho považuje za dostatočné, nezistila porušenie princípov štátnej služby.
 
K druhej sťažnosti z 01.02.2019 na nevypracovanie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania oznamovateľa
V druhej sťažnosti, ktorú podal oznamovateľ dňa 01.02.2019 prednostke OÚ, a následnej sťažnosti proti sťažnosti, sa oznamovateľ sťažoval na to, že jeho nadriadená vedúca zamestnankyňa mu v zmysle § 164 ods. 3 zákona o štátnej službe nevypracovala v stanovej lehote do 31.01.2019 individuálny plán kompetenčného vzdelávania. Na základe týchto skutočností mu 20.08.2019 SÚ oznámilo, že jeho sťažnosť voči sťažnosti vyhodnotilo ako opodstatnenú a prednostke OÚ uložilo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

OÚ na základe poskytnutia podkladov Rade dňa 19.03.2020 priložil Správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku č. OU-TT-2020/014914. V nej sa uvádza, že na základe bodu 3 záveru z prešetrenia sťažnosti č. SPOU-CVP3-2019/003012-004 zo dňa 12.08.2019 boli všetci vedúci zamestnanci Okresného úradu Trnava upozornení na dôsledné plnenie povinností vedúceho zamestnanca v súlade s ustanoveniami § 113 a 164 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúcich sa oboznamovania štátnych zamestnancov s individuálnym plánom kompetenčného vzdelávania najneskôr do 31. januára prostredníctvom interného odoslaného záznamu zaslaného im na vedomie systémom Fabasoft.

Oznamovateľ svoj plán kompetenčného vzdelania dostal na podpis s oneskorením, dňa 07.03.2019.
Vzhľadom na to, že došlo k náprave v rámci služobného úradu a Rada ju považuje za dostatočnú, nezistila pri druhej sťažnosti porušenie princípov štátnej služby.
 
K tretej sťažnosti z 29.03.2019 – „Sťažnosť na porušenie zákona o štátnej službe zo strany vedúcej odboru OO, jej neodbornosť a porušenie etického kódexu štátneho zamestnanca, ako aj šikana – bossing z jej strany na osobu oznamovateľa“

Sťažnosť oznamovateľa prešetrila prednostka OÚ a výsledok oznamovateľovi oznámila listom zo dňa 14.06.2019. Sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená v dvoch bodoch, 8 bodov sťažnosti bolo vyhodnotených ako neopodstatnených a 1 bod bol vyhodnotený ako vyhlásenie oznamovateľa, ktoré nie je možné vyhodnotiť.

Následne oznamovateľ dňa 09.07.2019 podal sťažnosť voči vybaveniu vyššie uvedenej sťažnosti. V oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti z 29.11.2019 SÚ oznamovateľa upovedomilo o tom, že ako opodstatnené uznalo body 1, 2, 3, 4, 8, 10 jeho sťažnosti.
 
K bodu 1, 2, 3 a 4 sťažnosti

Body 1, 2, 3 a 4 sa týkali nedostatkov v služobnom hodnotení, toho, že vedúca zamestnankyňa oznamovateľa zvolila za svoju zástupkyňu podriadenú oznamovateľa, neinformovania osoby oznamovateľa vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa o časoch, kedy ju mal oznamovateľ zastupovať a obvinenia osoby oznamovateľa vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa zo šikany podriadených.
Uvedené body sa týkajú princípu efektívneho riadenia a preto sa k nim Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.

K bodu 5 sťažnosti

Vzhľadom na zámenu opisov štátnozamestnaneckých miest dvoch pracovníčok odboru nebolo možné, aby vykonávali svoju prácu v plnom rozsahu a mali prístup do potrebných informačných systémov. Oznamovateľ opakovane žiadal vedúcu odboru, aby vykonala nápravu. Dňa 25.06.2019 boli opisy štátnozamestnaneckých miest prepracované s účinnosťou od 01.08.2019. SÚ tento bod sťažnosti neuznalo ako opodstatnený, keďže došlo k náprave.
Vzhľadom na to, že došlo k náprave v rámci služobného úradu, ktorú Rada považuje za dostatočnú, Rada nezistila porušenie princípov štátnej služby.

K bodu 6 a 7 sťažnosti

Vedúca odboru oznamovateľa pozmeňovala materiály k priestupkovým konaniam, ktoré oznamovateľ pripravoval, dopisovala do nich rôzne slová. Ďalej vedúca odboru oznamovateľa pri kontrole spisu, ktorý oznamovateľ vypracoval, najprv opravila iba lomku, potom pri podpise opravila množstvo iných nedostatkov.

Tieto body sťažností boli SÚ posúdené ako neopodstatnené.
Rada vychádza z ustanovení zákona o štátnej službe, konkrétne § 20 ods. 1, podľa ktorého je vedúci zamestnanec oprávnený určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny a tiež organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca. Je nepochybné, že vedúci má pri výkone týchto činností postupovať voči podriadeným slušne a zdržať sa prejavov šikanózneho správania. Správnosť plnenia služobných úloh oznamovateľa a dôvodnosť ich korigovania vedúcou však závisí od iného predpisu ako je zákon o štátnej službe a Rada nie je príslušná ju posúdiť. Samotné korekcie pracovných výstupov vedúcou nemôžu predstavovať porušenie princípov štátnej služby.
Rada v tomto bode nezistila porušenie princípov štátnej služby.

K bodu 8 sťažnosti

Vedúca odboru oznamovateľa prichádzala do práce skôr, ako umožňovala flexibilná pracovná doba. Vedúca tiež mala oznamovateľovi zakazovať chodenie na personálne oddelenie. Uvedený bod sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.

K bodu 9 sťažnosti

Vedúca odboru oznamovateľa ho nenominovala do volebnej skupiny pri eurovoľbách, pričom minulé roky vo volebných skupinách býval vždy prítomný. SÚ tento bod sťažnosti neuznalo ako opodstatnený, vzhľadom na to, že nomináciu do volebnej skupiny považuje SÚ plne na posúdení vedúceho zamestnanca.
Rada sa stotožňuje so záverom SÚ a v tomto postupe nadriadenej oznamovateľa nenachádza porušenie princípov štátnej služby.

K bodu 10 sťažnosti

Bod 10 sa týka nedostatkov pri zastupovaní vedúcej zamestnankyne oznamovateľa podriadenou oznamovateľa, ktoré zapríčinili, že oznamovateľ ani jeho ďalšia podriadená nemali prístup do podateľne potrebnej k práci.
Uvedený bod sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.
K bodu 11 sťažnosti
Vedúca zamestnankyňa oznamovateľa skontrolovala oznamovateľovi dochádzku tým, že k jeho zápisu v knihe dochádzky napísala poznámku „skontrolované“. Keďže bol oznamovateľ v práci, nechal vedúcej pri odpísaní o 15:10 za prítomnosti svedkov odkaz v knihe dochádzky. Jeho odkaz riešila prednostka ako svojvoľný. Potom sa mal OÚ zaoberať tým, že oznamovateľovi chýba 5 minút dochádzky. SÚ tento bod sťažnosti neuznalo ako opodstatnený, vzhľadom na to, že riešenie dochádzky na oznamovateľa nemalo žiadny negatívny následok.
Rada sa stotožňuje so záverom SÚ a v tomto správaní nadriadenej oznamovateľa nenachádza porušenie princípov štátnej služby.
 
K štvrtej sťažnosti zo dňa 11.04.2019 – „Sťažnosť na porušenie zákona o štátnej službe zo strany vedúcej odboru OO vedúcej zamestnankyne oznamovateľa, pokračujúca šikana – bossing z jej strany na osobu oznamovateľa“
 
Sťažnosť oznamovateľa bola postúpená prednostkou OÚ na SÚ. Dňa 13.05.2019 SÚ vrátilo sťažnosť prednostke OÚ na osobné vybavenie. Rozhodnutím prednostky OÚ z 17.07.2019 boli 4 body boli sťažnosti vyhodnotené ako neopodstatnené a jeden sa nedal vyhodnotiť.

Rozhodnutie si oznamovateľ prevzal dňa 22.07.2019 a dňa 26.08.2019 podal sťažnosť voči vybaveniu sťažnosti na vedúcu zamestnankyňu oznamovateľa prednostkou OÚ. Oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti z 29.11.2019 SÚ dalo oznamovateľovi na vedomie, že ako opodstatnené vyhodnotilo body sťažnosti 1, 3, 5, 6, 7 a OÚ uložilo prijať opatrenia na účely odstránenia nedostatkov.

K bodom 1, 2, 3 a 4 sťažnosti

Bod 1 sa týkal toho, že vedúca zamestnankyňa oznamovateľa oznamovateľovi na spisoch preškrtávala dátumy kontroly, ktoré on uvádzal pri v kolónke pre vedúceho oddelenia a dopisovala iné. Tým zasiahla do jeho kompetencií vedúceho oddelenia.
Body 2, 3 a 4 sa týkali neposkytnutia informácii o tom, že podriadené oznamovateľa budú vykonávať prácu mimo budovu, ďalej neposkytnutia informácii o tom, že kľúče od kancelárie vedúcej zamestnankyne oznamovateľa mala podriadená oznamovateľa a napokon skutočnosti, že niektoré spisy zamestnancov oddelenia oznamovateľa boli podpisované priamo vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa.

Uvedené body sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.

K bodu 5 sťažnosti

Prednostka OÚ neprešetrila opustenia pracoviska podriadenou oznamovateľa, Bc. Myjavcovou.
Uvedený bod sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.

K bodu 6 sťažnosti

Prednostka OÚ nevyriešila spôsob, ako má byť oznamovateľovi doručovaná pošta, a či si po ňu má ako jediný z vedúcich odborov chodiť.
Uvedený bod sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.
K bodu 7 sťažnosti
Vedúca zamestnankyňa oznamovateľa pridelila oznamovateľovi spisy na priame vybavenie. Následne jej oznamovateľ na pracovnej porade povedal, že kvôli vyťaženosti tieto spisy zrejme nezvládne priamo vybaviť a pridelí ich svojím podriadeným. Následne ich oznamovateľ skutočne pridelil svojím podriadeným a táto skutočnosť mu bola vytýkaná.
Uvedený bod sa týka princípu efektívneho riadenia a preto sa k nemu Rada vyjadruje v časti „K princípu efektívneho riadenia“.
 
K piatej sťažnosť zo dňa 07.05.2019 - „Zaslanie ďalších dôkazov na pokračujúcu šikanu – bossing zo strany vedúcej odboru oznamovateľa na jeho osobu“.
Tri podriadené oznamovateľa namietali, že vykonávajú pracovné činnosti, ktoré by v zmysle zákona vykonávať nemali a že ich šikanuje. Na tieto skutočnosti sa podriadené oznamovateľa sťažovali písomne. Vo sťažnosti oznamovateľ uviedol, že podozrieva svoju vedúcu zamestnankyňu, že jeho podriadené naviedla, vzhľadom na to, že ich spoločne videl v kancelárii.
Sťažnosť oznamovateľa dňa 15.05.2019 SÚ postúpilo prednostke OÚ na vybavenie. Dňa 13.08.2019 oznamovateľovi prednostka listom č.p. OU-TT-2019/014836 oznámila, že túto sťažnosť prešetrila ako neopodstatnenú. SÚ prešetrením sťažnosti proti sťažnosti zo 26.08.2019 túto vyhodnotilo ako neopodstatnenú, vzhľadom na to, že skutočnosť, že oznamovateľ svoje podriadené a vedúcu zamestnankyňu oznamovateľa videl v kancelárii ešte nepreukazuje to, že ich vedúca zamestnankyňa oznamovateľa skutočne naviedla na napísanie vyššie uvedeného písomného podania.
Rada sa so záverom SÚ stotožňuje a pri piatej sťažnosti nezistila porušenie princípov štátnej služby.
 
2.       K princípu efektívneho riadenia

Vo svojom podnete na Radu a priložených sťažnostiach oznamovateľ uvádzal nasledovné nedostatky v riadení vedúcej zamestnankyne:
  • vedúca zamestnankyňa ho neinformovala o tom, kedy ju má zastupovať a neskôr zvolila za svoju zástupkyňu jeho podriadenú
  • vedúca zamestnankyňa oznamovateľa ho obvinila zo šikany podriadených, čo sa nepreukázalo
  • vedúca zamestnankyňa oznamovateľa mu zakazovala chodiť na personálne oddelenie
  • nedostatky pri zastupovaní vedúcej zamestnankyni oznamovateľa podriadenou oznamovateľa, ktoré zapríčinili, že oznamovateľ ani jeho ďalšia podriadená nemali prístup do podateľne potrebnej k práci
  • vedúca zamestnankyňa oznamovateľa oznamovateľovi v spisoch preškrtávala dátumy, kedy ich kontroloval, a dopisovala iné, čím zasahovala do jeho kompetencií vedúceho oddelenia
  • prednostka OÚ nevyriešila spôsob, ako má byť oznamovateľovi doručovaná pošta, a či si po ňu má ako jediný z vedúcich oddelenia chodiť
  • vedúca zamestnankyňa oznamovateľa mu pridelila spisy na priame vybavenie. Následne jej oznamovateľ na pracovnej porade povedal, že kvôli vyťaženosti tieto spisy zrejme nezvládne priamo vybaviť a pridelí ich svojím podriadeným. Následne ich oznamovateľ skutočne pridelil svojím podriadeným a táto skutočnosť mu bola vytýkaná.
Uvedené nedostatky boli služobným úradom vyhodnotené ako opodstatnené. OÚ mal v zmysle záverov SÚ prijať opatrenia na ich odstránenie. OÚ vo svojej súčinnosti z 19.03.2020 uviedol, že prijal nasledujúce opatrenia:
Pri poskytnutí súčinnosti k tretej sťažnosti oznamovateľa z 29.03.2019 OÚ uviedol, že pri vypracovávaní oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zapracoval pripomienky prešetrujúceho orgánu SÚ v bodoch 1, 3, 4, 8, 10 (t.j. stanovenie opatrení na nápravu pri služobnom hodnotení, obvinenie zo šikany podriadených, nedostatky pri riešení zastupovania, zákaz chodiť na personálne oddelenie) že oznamovateľovi bude poskytnuté dostatočné vysvetlenie k jeho námietkam, spolu s vyjadrením, či došlo k porušeniu právnych noriem upravujúcich výkon štátnej služby, pričom v budúcnosti budú priložené písomné vyjadrenia osoby voči ktorej sťažnosť smeruje.

Pri poskytnutí súčinnosti k štvrtej sťažnosti oznamovateľa z 11.04.2019 OÚ uviedol, že pri vypracovávaní oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti boli reflektované pripomienky prešetrujúceho orgánu SÚ v bodoch 1, 3, 5, 6, 7 (t.j. zmeny dátumov pri kontrole spisov, nedostatky pri zastupovaní, neprešetrenie opustenia pracoviska podriadenou oznamovateľa, organizácia preberania pošty, prideľovanie spisov na priame vybavenie) a to, že oznamovateľovi bude poskytnuté dostatočné vysvetlenie k jeho námietkam, spolu s vyjadrením, či došlo k porušeniu právnych noriem upravujúcich výkon štátnej služby, pričom v budúcnosti budú priložené písomné vyjadrenia osoby, voči ktorej sťažnosť smeruje.
Zo spisového materiálu Rada považuje za preukázané, že hoci mal oznamovateľ zastupovať vedúcu zamestnankyňu oznamovateľa, nedostával informácie o jej neprítomnosti na pracovisku a nevedel, kedy ju má zastupovať. Takisto oznamovateľ nemal informácie, kedy má vedúcu zamestnankyňu zastupovať jeho podriadená. Tiež sa vyskytol prípad, kedy oznamovateľ potreboval prístup do kancelárie vedúcej zamestnankyne a tým pádom k podateľni potrebnej na prácu, no kľúč mala jeho podriadená, zastupujúca vedúcu zamestnankyňu, o čom nebol informovaný.

OÚ uviedol, že ako opatrenie k náprave oznamovateľovi bude poskytnuté dostatočné vysvetlenie k jeho námietkam a že sa zastupovanie na OÚ ruší písomne.

Rada konštatuje, že riešenie zastupovania, kedy zamestnanci nie sú presne informovaní, kedy majú vedúceho zamestnanca zastupovať, možno považovať za neštandardné. Rovnako poverenie zastupovaním nie vedúceho oddelenia, ale jeho podriadeného štátneho zamestnanca, môže oslabovať autoritu vedúceho a stráca sa dôvera štátnych zamestnancov v nastavený systém riadenia. Ak sú problémy v riadení konkrétneho vedúceho zamestnanca, treba ich riešiť otvorene, vysvetliť ich dôvody a snažiť sa nájsť citlivé riešenie, napr. zaradenie do iného útvaru, mediácia za pomoci externej osoby rešpektovanej obidvoma stranami, intervencia priameho nadriadeného.

Rada nepovažuje vysvetlenie za opatrenie, ktoré by bolo schopné napraviť nedostatky pri zastupovaní a spôsob, akým bolo zastupovanie riešené nie je podľa názoru Rady efektívnym ani hospodárnym výkonom štátnej služby.
Zo spisového materiálu sa tiež preukázalo, že niektorí podriadení oznamovateľa ho obchádzali pri kontrole spisov a pri oznamovaní opustenia pracoviska, pričom chodili priamo za vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa.
SÚ uviedlo, že tieto skutočnosti nezakladajú porušenie zákona, vzhľadom na to, že podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu „vedúci odboru je vedúci štátny zamestnanec, ktorý riadi odbor a zodpovedá za plnenie jeho úloh.“. Podľa ustanovenia § 113 ods.1 písm. a) zákona o štátnej službe je vedúci zamestnanec povinný „organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami.“.

Napriek stanovisku SÚ k tomu, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, podľa názoru Rady v uvedenom prípade dochádzalo k nejasnému riadeniu z hľadiska rozdelenia kompetencií medzi vedúcim oddelenia a vedúcou odboru. Efektívne riadenie zamestnancov predpokladá, že štátny zamestnanci presne vedia, kto je ich priamy nadriadený a od koho dostávajú príkazy a kto ich plnenie kontroluje, komu majú oznámiť neprítomnosť v práci a pod. Ak je to nejasné a zamestnanci sa sami rozhodujú, na koho sa obrátia, podkopáva to autoritu vedúceho zamestnanca, buduje nedôveru a oslabuje motiváciu a tímovú prácu. Ak štátni zamestnanci obchádzali pri kontrole spisov a oznamovaní opustenia pracoviska vedúceho svojho oddelenia, nemožno hovoriť o efektívnom riadení.
Princíp efektívneho riadenia je vyjadrený požiadavkou efektívnosti a hospodárnosti, pričom vynechávanie priameho nadriadeného z riadenia jeho podriadených v tomto prípade nemožno pokladať ani za efektívny, ani za hospodárny výkon štátnej služby.
Ďalšie nedostatky v riadení vedúcej zamestnankyne oznamovateľa, ktoré šetrením preukázalo SÚ spočívali v tom, že vedúca zamestnankyňa oznamovateľa zakazovala oznamovateľovi chodenie na osobný úrad, obvinila ho zo šikanovania jeho podriadených a pridelila mu spisy na priame vybavenie, napriek jeho výhradám. Potom, čo oznamovateľ dané spisy pridelil svojím podriadeným, čelil disciplinárnemu konaniu, ktoré sa ukázalo ako neopodstatnené. Nedošlo k prešetreniu opustenia pracoviska podriadenou oznamovateľa, ani k vyriešeniu preberania pošty.
OÚ uviedol, že ako opatrenie k náprave bude oznamovateľovi poskytnuté dostatočné vysvetlenie k námietkam oznamovateľa.
Rada nepovažuje vysvetlenie za opatrenie, ktoré by bolo schopné napraviť nedostatky pri riadení za dostatočné z hľadiska princípu efektívneho riadenia.

Okrem informácií o tom, ako OÚ napravil nedostatky vytýkané SÚ, Rada od OÚ zisťovala, akým spôsobom riešila vedúca zamestnankyňa oznamovateľa situáciu a pracovnú atmosféru na pracovisku, najmä vo vzťahu k výhradám oznamovateľa. Ako vedúca štátna zamestnankyňa bola v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o štátnej službe oprávnená organizovať, určovať a ukladať oznamovateľovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny a riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby.

V poskytnutí súčinnosti z 06.03.2020 OÚ uviedol, že vedúca zamestnankyňa oznamovateľa pri služobnom hodnotení za rok 2018 napriek tomu, že oznamovateľa hodnotila ako veľmi dobrého s počtom dosiahnutých bodov 76, uviedla 4 návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby, čo bolo v rozpore s ustanovením § 123 ods. 4 zákona o štátnej službe a oznamovateľ podal voči hodnoteniu námietku. Následne bolo služobné hodnotenie vykonané prednostkou OÚ s tým istým počtom dosiahnutých bodov, ale už v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe. OÚ ďalej uviedol, že pri prvotnom služobnom hodnotení oznamovateľa vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa bola skôr snaha dokumentačne podchytiť úlohy na vykonávanie štátnej služby a nestanovovať ich iba ústne v rámci hodnotiaceho rozhovoru bez akýchkoľvek materiálnych dôkazov. Vedúca odboru taktiež riešila vykonávanie služobných povinností oznamovateľom mimo jeho pracoviska v januári 2019. Dňa 11.02.2019 na porade vedúca zamestnankyňa oznamovateľa riešila s vedúcimi oddelení systém evidencie dochádzky, vzdelávania, kontroly priestupkových spisov a personálne obsadenie priestupkového oddelenia. Dňa 09.04.2019 vedúca zamestnankyňa oznamovateľa oznamovateľovi písomne oznámila, že v súlade s opisom štátnozamestnaneckého miesta oznamovateľa mu budú pridelené spisy na priame vybavenie. Dňa 23.07.2019 na porade vedúca zamestnankyňa oznamovateľa opätovne riešila s vedúcimi oddelení aj prideľovanie priestupkových spisov, nedodržania lehôt a opisov štátnozamestnaneckých miest na priestupkovom oddelení.

Rada u prednostky OÚ zisťovala, akým spôsobom sa snažil OÚ riešiť otázku zhoršujúcich sa medziľudských vzťahov medzi oznamovateľom a vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa (napríklad ponuka preloženia na iný organizačný útvar, mediácia sporu). Prednostka vo svojej súčinnosti zo 06.03.2020 uviedla, že sa situáciu snažila riešiť osobnými pohovormi, pričom s oznamovateľom aj s vedúcou zamestnankyňou oznamovateľa osobitne hovorila v jej kancelárii trikrát v priebehu roka 2019 bez pozitívneho výsledku.

Čo sa týka možnosti preloženia na iný organizačný útvar, prednostka OÚ uviedla, že preloženie na iné miesto vedúceho zamestnanca nepripadalo v úvahu vzhľadom na to, že podľa § 60 ods. 1 zákona o štátnej službe je vedúceho zamestnanca možné trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca bez výberového konania, iba ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede a v rámci OÚ takáto možnosť nebola. Preto po neúspešnom výberovom konaní oznamovateľ dostal podľa § 75 ods. 1 b) zákona o štátnej službe výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

Rada pri posúdení vychádzala z toho, že vedúci zamestnanci sú v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o štátnej službe oprávnení organizovať, určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať na tento účel pokyny a riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.
Vedúci zamestnanci by si mal byť vedomí, že ľudský kapitál je najcennejšie aktívum, s ktorým pracujú. Od manažéra sa vyžaduje, aby usmerňoval, koordinoval a motivoval svojich zamestnancov, aby ich konanie smerovalo k dosiahnutiu stanovených cieľov, úloh. Vedúci zamestnanci musia byť profesionálmi aj pokiaľ ide o riadenie ľudských zdrojov, to znamená, že vedia plánovať, zadávať úlohy, organizovať, kontrolovať a koordinovať prácu, komunikovať, poskytovať spätnú väzbu a, ak je to potrebné, mať aj zručnosti, ako riešiť konflikty a harmonizovať vzťahy. Neriešené konflikty môžu viesť k zníženiu výkonnosti, zníženiu motivácie, nespokojnosti, často aj odchodu zamestnancov. Sú teda pre organizáciu negatívne a nákladné. Na riešenie je pritom možné využiť viacero metód, ako sú osobné rozhovory, pochopenie zdroja iných názorov, zapojenie vyššieho manažmentu, mediácia, komunikácia s osobným úradom, odborná asistencia a pod. Podľa vyjadrenia OÚ z 06.03.2019 vedúca zamestnankyňa oznamovateľa s oznamovateľom komunikovala počas porád odboru OO a bola to až prednostka OÚ, ktorá s ním a s jeho vedúcou zamestnankyňou uskutočnila sériu osobných pohovorov.
Podľa názoru Rady spôsob riadenia vedúcej zamestnankyne oznamovateľa nebol efektívny ani hospodárny. Ak by sa využili vyššie uvedené metódy, mohlo by sa predísť stratám času a kapacít, prípadne aj intervencii prednostky OÚ a SÚ.

Na základe uvedených zistení Rada v zmysle § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe odporučila služobnému úradu prijať vyššie uvedené nápravné opatrenia. O zistených skutočnostiach Rada bezodkladne informovala Úrad vlády SR v zmysle § 14 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe.
 
3.       K výberovému konaniu na miesto oznamovateľa a následnému ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu neúspechu v tomto výberovom konaní

Rada dožiadala OÚ k okolnostiam výberovému konaniu na miesto oznamovateľa a následnému ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu neúspechu v tomto výberovom konaní. OU TT poskytol súčinnosť zo dňa 17.02.2020, v ktorej uviedol, že organizačným a systemizačným zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest v organizačnom útvare oddelenie priestupkov, odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ, došlo na základe rozhodnutia SÚ formou organizačného opatrenia č. 16/2019 z 13.09.2019 a to s účinnosťou 01.12.2019.
Na základe týchto skutočností sa dňom 30.11.2019 zrušilo štátnozamestnanecké miesto hlavný radca vedúci zamestnanec - vedúci oddelenia, OO v OÚ a vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto, s inou najnáročnejšou činnosťou.
Výberové konanie na funkciu štátny radca — vedúci zamestnanec — vedúci oddelenia OO vo forme užšieho výberového konania bolo vyhlásené dňa 17.09.2019 v súlade s Metodickým usmernením na realizáciu optimalizácie okresných úradov č. SPOU-P06-2019/003905-002 zo dňa 13.09.2019.

Dňa 30.09.2019 prednostka OÚ zriadila komisiu pre výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo 17.10.2019 o 10.00 hodine v zložení predseda, 4 členovia a 1 náhradník. Dňa 3.10.2019 boli títo vymenovaní do príslušnej funkcie a dňa 7.10. im boli odoslané pozvánky.

Predsedníčkou komisie bola prednostka Okresného úradu Skalica, členkami vedúca odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Galanta, vedúca odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií OÚ, odborný radca personálneho oddelenia Centra podpory Trnava, zástupkyňa odborovej organizácie SLOVES a ako náhradníčka vedúca odboru živnostenského podnikania OÚ. Členka absolvovala vzdelávanie „Riadený výberový rozhovor“ vyžadované zákonom o štátnej službe.

Dňa 16.10.2019 odstúpila z funkcie člena výberovej komisie z dôvodu možného konfliktu záujmov členka komisie a preto bola v komisii nahradená náhradníčkou. Samotná prednostka OÚ uviedla, že jej úmyslom bolo zložiť komisiu, ktorá by bola voči oznamovateľovi nezaujatá. Vzhľadom na oznamovateľove podanie námietky zaujatosti komisie počas výberového konania bolo výberové konanie prerušené a možná zaujatosť a zákonnosť výberového konania bola telefonicky konzultovaná so Sekciou personálnych a sociálnych záležitosti osobného úradu SÚ. Zo spisového materiálu sa preukázalo, že na základe konzultácie s SÚ došlo k zhode, že podaná námietka nemala oporu v zákone. Členovia komisie sa následne počas výberového vyjadrili konania k tomu, či sa cítili zaujatí. Žiaden z týchto členov zaujatosť nedeklaroval, čo bolo aj zaznačené do písomného záznamu, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zápisnici z výberového konania.

Rada preskúmala dôvody a priebeh výberového konania vrátane zloženia výberovej komisie.
Čo sa týka dôvodov výberového konania, Rada zistila, že výberové konanie bolo vyhlásené na základe Metodického usmernenia na realizáciu optimalizácie okresných úradov č. SPOU-P06-2019/003905-002. Rada konštatuje, že výberové konanie bolo vyhlásené zo zákonného dôvodu.

Čo sa týka výberu komisie, Rada konštatuje, že jej výber spĺňa požadovaný štandard nezávislosti, najmä vzhľadom na prítomnosť členov komisie z iných okresných úradov ako je OÚ, prítomnosť zástupkyne odborovej organizácie a štátnych zamestnancov z iných organizačných útvarov.

Zo zistených skutočností Rada konštatuje, že pri výberovom konaní nezistila porušenie princípov štátnej služby.
19548