1. Podnety
2. Analýzy vybraných podnetov

Kľúčové slová: Etický kódex, sociálne siete, výkon štátnej služby, vyjadrenie názoru

Rade pre štátnu službu (ďalej len „Rada“)  bola od služobného úradu doručená žiadosť o stanovisko týkajúce sa komunikácie vedúceho štátneho zamestnanca na sociálnych sieťach, ktorá by z pohľadu služobného úradu mohla vrhať zlé svetlo na štátnu službu a na výkon práce štátnych zamestnancov. Dôvodom žiadosti služobného úradu bolo podanie občana, ktorý vyjadril podozrenie, že vedúci štátny zamestnanec prezentáciou svojich osobných názorov na sociálnych sieťach mohol  porušiť Etický kódex štátneho zamestnanca, prípadne zákonom o štátnej službe stanovené povinnosti štátneho zamestnanca.

Hlavnou otázkou, ktorú služobný úrad vo svojej žiadosti otvoril, bolo posúdenie, či konanie vedúceho štátneho zamestnanca spočívajúce v zverejnení statusu vo verejne dostupnom súkromnom profile na sociálnej sieti a venovanému  odbornej téme, ktorej sa tento vedúci štátny zamestnanec vo svojom služobnom úrade profesionálne venuje  a ktorej integrálnou súčasťou je komunikácia smerom k občanom, predstavuje porušenie vyhlášky Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z. z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej „etický kódex“) a ďalších povinností štátneho zamestnanca podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o štátnej službe“).

Rada zastáva názor, že štátni zamestnanci môžu byť aktívni v rôznych oblastiach spoločenského diania nielen ako občania, ale aj ako kvalifikovaní odborníci. Môžu prejavovať svoje názory prostredníctvom komunikácie na sociálnych sieťach, vystupovať v médiách, zúčastňovať sa zhromaždení či venovať sa prednáškovej a publikačnej činnosti. Ich účasť vo verejnom živote môže mať celospoločenský prínos, avšak na druhej strane takéto ich aktivity môžu narážať na viaceré etické zásady – nestrannosť, či pravidlá o konflikte záujmov.

Pri posudzovaní daného statusu na sociálnej sieti bolo potrebné vychádzať z dvoch kritérií:

• prvým kritériom je  formálna stránka, ktorá spočíva v tom, či bol status zverejnený pri výkone, resp. v spojitosti s výkonom štátnej služby ako prvej podmienky predpokladu zodpovednosti štátneho zamestnanca. Súvislosť konania štátneho zamestnanca a výkonu štátnej služby je zadefinovaná jednak v princípoch  štátnej služby, konkrétne v princípe politickej neutrality (čl. 1 zákona o štátnej službe), v princípe zákonnosti (čl. 2 zákona o štátnej službe), v princípe nestrannosti (čl. 5 zákona o štátnej službe), ako aj v nadväzujúcich ustanoveniach tohto zákona, napr. základu disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca podľa § 117 ods. 1.
  V prípade predmetného štátneho zamestnanca nebol jeho status na sociálnej sieti zverejnený v súvislosti s výkonom štátnej služby, hoci súčasne odkazuje na obsah a kompetencie, ktoré štátny zamestnanec vykonáva.
  Aj keď platí vyššie uvedené, Rada je toho názoru, že štátni zamestnanci, najmä vo vyšších vedúcich funkciách, by mali pri verejnej komunikácii, ak ide o tému, ktorá je súčasťou ich pracovnej náplne, jednoznačne odlíšiť svoj názor od názoru svojho služobného úradu, aby verejnosť jasne vedela, že dotyčný štátny zamestnanec komunikuje ako fyzická osoba a nie ako expert reprezentujúci služobný úrad. Neodlíšenie v tomto prípade však podľa Rady nepredstavuje porušenie etického kódexu alebo zákona o štátnej službe. Rada na túto skutočnosť upozorňuje aj v rámci svojej činnosti, potrebu odlišovania názoru šíri ako dobrú prax na svojich etických tréningoch. Členovia Rady takto tiež postupujú v prípade, keď poskytujú vyjadrenia alebo sa inak zapájajú do verejného života. Odlíšenie osoby a organizácie jasne vylučuje súvislosť medzi konaním štátneho zamestnanca a výkonom štátnej služby.
• hoci Rada uviedla, že posudzovaná komunikácia v tomto prípade nebola realizovaná v súvislosti s výkonom štátnej služby a  nedošlo k porušeniu povinností štátneho zamestnanca, pre úplnosť výkladu dodáva aj druhé posudzované kritérium, a to kritérium obsahu komunikácie, teda či bola komunikácia vecná a rešpektovala základné pravidlá zdvorilosti.

Po prečítaní komunikácie Rada konštatovala, že komunikácia neprekročila základy slušného správania, je vecným zhodnotením súčasného stavu v oblasti, ktorej sa štátny zamestnanec odborne venuje, cituje relevantné výskumy a podložené skutočnosti. Zverejnenie návrhov na zlepšenie, vrátane vecnej, konštruktívnej kritiky, sa podľa názoru Rady nedá považovať za nezdvorilé správanie. Na body, ktoré štátny zamestnanec vo svojom statuse vyzdvihuje – nedostatok špecialistov na určitých pozíciách štátnej služby, neadekvátne pracovné podmienky a hrozby pre duševné zdravie úradníkov, upozorňuje aj Rada, či už v odporúčaniach pre služobné úrady, v odborných štúdiách alebo vo svojich každoročných správach o stave a vývoji štátnej služby.

K podozreniu z možného konfliktu záujmov, keďže štátny zamestnanec vo svojom statuse odkazoval na odbornú štúdiu, ktorú vydala organizácia, v ktorej v minulosti pôsobil, Rada uviedla, že konflikt záujmov je konflikt medzi verejným povinnosťami a osobnými záujmami štátneho zamestnanca alebo záujmami spriaznených osôb, ktoré by mohli ovplyvniť výkon štátnej služby, alebo situácia, v ktorej by mohol ŠZ využiť postavenie v štátnej správe na svoj osobný prospech. Nemusia to byť iba finančné záujmy, ale napríklad aj prístup k informáciám, zvýhodnené zaobchádzanie, zneužívanie informácie získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech spriaznených osôb, teda situácia, v ktorej môže osobný vzťah štátneho zamestnanca ovplyvniť výkon jeho služobných povinností.

V predmetnom prípade nešlo zo strany štátneho zamestnanca o výkon služobných povinností, čiže formálne prvky konfliktu záujmov neboli naplnené. Štúdia, na ktorú štátny zamestnanec vo svojom statuse odkazoval, bola zverejnená a publikovaná vo viacerých verejných aj súkromných médiách, ktoré zahŕňajú celé politické spektrum, preto podľa názoru Rady nešlo o účelové použitie alebo zverejnenie štúdie.