Podnet 14/2020: okresný úrad, profesionalita, správne konanie

Podnet, ktorým štátnu zamestnanec upozornil na podozrenie z porušenia princípu zákonnosti v súvislosti s priestupkovým konaním
 
Kľúčové slová: okresný úrad, profesionalita, správne konanie, občan
 
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe) je vybavovanie písomných podnetov občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, po preskúmaní písomnosti oznamovateľa označenej ako „Podnet pre porušenie princípov štátnej služby“
 
zistila v danom prípade porušenie princípu profesionality podľa čl. 6 zákona o štátnej službe.
 
V oznamovateľom podanom podnete bolo vyjadrené podozrenie z porušenia princípu zákonnosti v súvislosti s priestupkovým konaním. Oznamovateľ sa sťažoval na nečinnosť okresného úradu pri priestupkovom konaní. Oznamovateľ uviedol, že dňa 25.03.2020 podal „Návrh na začatie konania o priestupku na úseku práva k prístupu k informáciám“ (ďalej len „návrh“) okresnému úradu, pričom podľa názoru oznamovateľa správny orgán nezačal konať v zákonom stanovenej lehote o priestupku na úseku postupovania informácií, ktorého sa mala dopustiť obec, v ktorej oznamovateľ býva.
 
Služobný úrad na žiadosť Rady uviedol, že oznamovateľov návrh bol okresnému úradu doručený dňa 31.03.2020. Pri návrhu na začatie konania vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám je konanie začaté dňom doručenia návrhu na okresný úrad, čo v prípade oznamovateľa bolo 31.03.2020. Termín ústneho pojednávania bol podľa vyjadrenia služobného úradu stanovený až na deň 12.06.2020 z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky súvislosti s nákazou COVID-19, kde v zmysle interného predpisu boli príslušné odbory okresného úradu povinné zrušiť všetky pojednávania o priestupkoch a správnych deliktoch. Na základe tejto skutočnosti nebol v danej veci stanovený termín ústneho pojednávania hneď po doručení predmetného návrhu, ale bolo ho možné stanoviť až po uvoľnení opatrení v súvislosti s nákazou COVID-19.
 
Služobný úrad uviedol, že keďže sa v prípade oznamovateľa jednalo o návrhový priestupok, tak prvostupňový správny orgán v danej veci nemohol rozhodnúť bez stanovenia ústneho pojednávania, vzhľadom na to, že v § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) sa uvádza, že o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V predvolaní na ústne pojednávanie, ktoré oznamovateľovi bolo doručené dňa 29.05.2020, ho prvostupňový správny orgán upovedomil, že z dôvodu vyššie uvedenej mimoriadnej situácie a z toho vyplývajúceho interného predpisu nebolo vo veci rozhodnuté v lehote do 30 dní v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov./stranky-uvsr/
Služobný úrad uviedol, že pre tieto dôvody nemohol prvostupňový orgán rozhodnúť ani v 60 dňovej lehote určenej na rozhodnutie od začatia konania a preto dňa 29.05.2020 požiadal druhostupňový správny orgán, ako nadriadený orgán, o predĺženie lehoty na rozhodnutie v predmetnej veci. Druhostupňový správny orgán listom zo dňa 29.05.2020 predĺžil lehotu na rozhodnutie do 31.07.2020. Služobný úrad ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na ústnom pojednávaní dňa 12.06.2020 vyhlásil rozhodnutie za oznamovateľovej prítomnosti a prítomnosti obvineného a konanie v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil, pričom písomné rozhodnutie prvostupňový správny orgán vyhotovuje a bude oznamovateľovi zaslané. Služobný úrad ďalej uviedol, že správny poriadok neupravuje lehotu, v ktorej má byť účastník konania upovedomený o tom, že nebude rozhodnuté v lehote 30 alebo 60 dní, teda či to má byť pred alebo po uplynutí tejto lehoty.
 
Rada z vyjadrenia služobného úradu zistila, že okresný úrad riadne začal konanie o priestupku, vykonal ďalšie procesné úkony a vo veci aj rozhodol. Oznamovateľove podozrenie z nečinnosti okresného úradu sa teda nepotvrdilo. Napriek tomu však Rada konštatuje, že podľa jej názoru v konaní došlo k pochybeniu pri komunikácii s oznamovateľom ako s účastníkom konania.
 
Hoci správny poriadok explicitne neupravuje lehotu, v ktorej má správny orgán upovedomiť účastníka konania o tom, že nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, podľa Rady sa táto lehota dá odvodiť zo základných pravidiel správneho konania, zakotvených v § 3 správneho poriadku, predovšetkým:
  • zo zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorá znie:
„Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“
  • zo zásady efektívnosti a hospodárnosti konania, ktorá znie:
„Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“

Jednotlivé ustanovenia správneho poriadku sa musia aplikovať tak, aby boli v súlade so základnými pravidlami konania, ktoré sú v zásadách správneho konania obsiahnuté. Porušenie zásady správneho konania znamená chybu v konaní, v dôsledku ktorej sa môže vydané rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Taktiež treba, podľa názoru Rady, vychádzať zo zmyslu a účelu súvisiacich ustanovení správneho poriadku, najmä ustanovení o lehotách na rozhodnutie a ustanoveniach o právach účastníka konania v konaní. Účastník konania spravidla nedisponuje inou informáciou, než samotným znením zákona o tom, v akých lehotách správny orgán rozhoduje, a teda legitímne v týchto lehotách rozhodnutie správneho orgánu očakáva. Tomu prispôsobí aj svoj postup v konaní – naplánuje napr. predkladanie dôkazov, vyjadrení či procesných návrhov. Informácia o tom, že správny orgán rozhodne v inej, než zákonom priamo stanovenej, lehote spolu s uvedením dôvodov, má pre účastníka konania zmysel ešte pred jej uplynutím - môže napríklad spochybniť dôvody predĺženia či sledovať ich odpadnutie, a zároveň pre neho takáto informácia predstavuje ubezpečenie, že správny orgán nie je nečinný. Pokiaľ správny orgán upovedomí účastníka až s dlhším časovým odstupom od uplynutia očakávanej lehoty, účastník konania sa dostáva do neistoty, čo ho môže podnietiť k ďalším úkonom (podania na správny orgán, nadriadený správny orgán alebo iné orgány dohľadu) a vyvolať náklady na jeho strane aj na strane týchto orgánov. Rovnako mu môže spôsobiť komplikácie pri plánovaní jeho postupu v konaní. Napokon, informácia o tom, že správny orgán v očakávanej lehote nerozhodne s dlhým časovým odstupom po jej uplynutí už nemá pre účastníka konania žiaden význam, účastníkovi konania je to zrejmé aj bez oznámenia od správneho orgánu.

Rada uzatvára, že hoci zákon explicitne neuvádza, že správny orgán má upovedomiť účastníka konania o tom, že nedodrží zákonom stanovenú lehotu, ešte pred jej uplynutím, možno výkladom dospieť k záveru, že je potrebné tak urobiť.

V tomto prípade bol oznamovateľ ako účastník konania upovedomený dňa 29.5.2020, pričom jeho očakávania v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku boli, že rozhodnutie bude vydané bezodkladne alebo v lehote do 30 dní, t.j. do 30.4.2020. Bol teda upovedomený 29 dní po najneskoršom termíne, v ktorom očakával vydanie rozhodnutia. Takéto vybavenie nemožno nazvať včasné alebo bez zbytočných prieťahov, ani za postup v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Rada sa domnieva, že na strane oznamovateľa mohla vzniknúť neistota ohľadne dátumu vydania rozhodnutia a tým bol oznamovateľ ako účastník konania zbytočne zaťažený.

Rada súhlasí s názorom služobného úradu, že nie každá chyba v procese predstavuje nezákonnosť rozhodnutia, avšak v záujme riadneho plnenia úloh správnych orgánov a budovania dôvery občanov v štátnu správu je potrebné vyhýbať sa aj takýmto pochybeniam. Princípy štátnej služby, ktorými sú povinní riadiť sa štátni zamestnanci aj služobné úrady, vyžadujú plnenie služobných úloh profesionálne, svedomito, efektívne, hospodárne a v prospech verejnosti.

Rada akceptuje názor služobného úradu, že je úlohou odvolacieho orgánu, prípadne ďalších orgánov dohľadu či súdov v rámci správneho súdnictva, preskúmať a posúdiť prípadné porušenia zákona v predmetnom konaní. Tieto procesy môžu trvať dlhšie časové obdobie, aj niekoľko rokov. Úlohou Rady je dohliadať na dodržiavanie princípov štátnej služby a tak zlepšovať fungovanie plnenia služobných úloh priebežne. Štátni zamestnanci a služobné úrady môžu zlepšiť poskytovanie služieb verejnosti aj skôr, než v konkrétnom prípade rozhodne príslušný orgán a vyjadrí sa k zákonnosti rozhodnutia a procesu. Naviac, Rada môže poukázať na nedostatky v činnosti služobného úradu, ktoré sa nevyhnutne nemusia premietnuť do nezákonnosti rozhodnutia, avšak sú na ujmu účastníkom konania či verejnosti.

V danom prípade, podľa názoru Rady, došlo k porušeniu princípu profesionality podľa čl. 6 zákona o štátnej službe, ktorý vyžaduje od štátnych zamestnancov, aby konali odborne a svedomito
.
Nápravné opatrenia a upovedomenie Úradu vlády SR

Rada v súlade so zákonom odporučila služobnému úradu prijať nápravné opatrenia a to zaviesť povinnosť upovedomiť účastníka konania o tom, že správny orgán nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote a to pred uplynutím tejto lehoty, napríklad prostredníctvom interného predpisu, ďalej preškoliť štátnych zamestnancov, ktorí boli zodpovední za vybavenie podania oznamovateľa v oblasti time managmentu a tiež vykonávať zo strany nadriadených štátnych zamestnancov priebežnú kontrolu dodržiavania vyššie uvedených lehôt, najmä v kritických obdobiach, ako napríklad v prípade opatrení COVID-19.
O svojich záveroch Rada tiež bezodkladne informovala Úrad vlády SR.
 

/stranky-uvsr/ Podľa § 52 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
 
19547