Analýza princípu politickej neutrality
Čl. 1 Princíp politickej neutrality
V princípe politickej neutrality (čl. 1 zákona o štátnej službe) je uvedené:„Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie...“
K princípu politickej neutrality sa ďalej vzťahujú najmä ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zákaz diskriminácie (§ 4 ods. 1, 3 a 4), výpovedné dôvody služobného úradu (§ 75) a povinnosti (§ 111 ods. 1 písm. b)) a obmedzenia štátneho zamestnanca (§ 112 ods. 1 písm. a), b), c) a f)).
Zákon o štátnej službe teda nezakazuje štátnemu zamestnancovi vyvíjať politickú aktivitu, napr. byť členom politickej strany. Upravuje podmienky, za ktorých môže byť politicky aktívny tak, aby pri svojej mimopracovnej politickej aktivite nevyvolával u verejnosti domnienku, že ide o výkon jeho štátnej služby a, naopak, pri výkone štátnej služby nesmie vyvolať pochybnosti o svojej apolitickosti.
Komunikácia štátneho zamestnanca a politická neutralita
Štátni zamestnanci môžu, okrem štátnej služby, byť aktívni v rôznych oblastiach spoločenského diania, či už ako občania, alebo ako kvalifikovaní odborníci. Svoje názory môžu prejavovať prostredníctvom rôznych platforiem: sociálnych sietí, vystúpení v médiách, publikovaním a prednášaním, či účasťou na verejných zhromaždeniach. Ich účasť na spoločenskom živote môže mať celospoločenský prínos, potenciálne však môžu tieto aktivity narážať na viaceré etické zásady, ako sú nestrannosť, konflikt záujmov či politická neutralita. Preto by komunikácia štátneho zamestnanca mala spĺňať nasledujúce požiadavky:- Jasné odlíšenie, že ide o súkromný názor štátneho zamestnanca, pričom zvýšená obozretnosť je potrebná pri vedúcich pozíciách alebo pozíciách na komunikačných oddeleniach, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že ich verejnosť bude spájať s inštitúciou, pre ktorú pracujú;
- Vecnosť argumentácie, komunikácia podporená dátami a faktmi;
- Zdvorilosť vyjadrovania a konštruktívna kritika;
- Zdržanie sa osobnej kritiky alebo zverejňovania interných informácii;
- Vedomie, že sa komunikácia môže sťať verejnou a pri využívaní sociálnych médií pristupovanie ku komunikácii, ako keby už verejnou bola.
Štátni zamestnanci a komunikácia počas volieb
Ako bolo uvedené vyššie, zákon o štátnej službe nezakazuje štátnemu zamestnancovi vyvíjať politickú aktivitu. Štátny zamestnanec sa ako súkromná osoba môže rozhodnúť podporiť kandidáta alebo politickú stranu vo voľbách, zapojiť sa do kampaňových aktivít alebo sám kandidovať.Pre rešpektovanie zákona o štátnej službe a etického kódexu štátneho zamestnanca by mal štátny zamestnanec:
- Jasne odlíšiť svoju súkromnú aktivitu od výkonu štátnej služby a to vrátane svojej komunikácie, napríklad na sociálnych sieťach. Toto odlíšenie môže byť pre väčšiu zreteľnosť uvedené v jeho profile;
- Nevykonávať politické aktivity vrátane politickej kampane v služobnom úrade; rovnako by služobné úrady nemali dovoliť výkon politickej kampane, ako je distribúcia volebných materiálov či symbolov, vo svojich priestoroch;
- Zvýšenú obozretnosť opäť venovať štátnym zamestnancom na vedúcich pozíciách alebo pozíciách na komunikačných oddeleniach, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že ich verejnosť bude spájať s inštitúciou, pre ktorú pracujú;
- V prípade diskusií používať zdvorilé vyjadrovanie a vecnosť v argumentácii.
Dátum poslednej aktualizácie: 20.10.2022